Je tak nestále, mihavé,
že nevieme, či oplatí sa za ním
ísť.
Kráčať je povinnosťou človeka Čakáme na double decker
A vo svojom osamení preletí aj spomienka
na domov.
Na teplé ruky, hrejivé slová a mäkký chlieb
Potom príde double decker.
Ďalej v ňom snívame rozmazané sny.
O peniazoch, láske a domove.
O dotykoch a teple.
O šťastí, ktoré nemá rozmery
A túžbe byť niekde doma
Tá dlhá cesta Manchestrom
nás aspoň privedie k pôvodnej túžbe.
Opustiť svoju samotu a dotknúť sa
ľudského tela.
Teplo dotykov
je podstatou nášho sna