Už viac ako 10 rokov vnímame v zdravotníctve blížiaci sa problém s pediatrami. Personálna kríza sa v tomto odvetví odzrkadľuje nielen na tom, že máme pediatrov málo, ale aj z nich je polovica už v dôchodkovom veku. Tento dlhotrvajúci problém sa nedá vyriešiť jedným plošným úkonom, akým je skrátenie pohotovostnej doby. Mimoriadna schôdza NR SR určite nie je riešením, pretože sa z nej stane len súťaž populistov pred voľbami. Výsledkom nebude skrátenie nevyužívaných pohotovostí, ale pohotovosť 24/7 pri každej vŕbe. Pre dobro pediatrov aj pacientov by parlament nemal mimoriadne zasadať k tejto ani k žiadnej inej téme.
Preto sme s doktorom Tomášom Szalayom a doktorkou Tatianou Spevákovou prišli s rýchlymi riešeniami, ktoré môže spraviť táto vláda, aj s takými, ktoré bude nutné prijať po voľbách.
Zmena definície Ambulantnej pohotovostnej služby (APS), ktorá spôsobuje nedorozumenia. Ide o miesto na riešenie náhle vzniknutého zdravotného problému alebo náhle zhoršeného existujúceho zdravotného problému, ktoré nemôže počkať do nasledujúceho pracovného dňa. A nejde pritom o neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Obmedzenie bodov poskytovania APS, využívať nemocničné urgenty tam, kde je to možné. Takto to funguje napríklad v Holandsku.
Ruka v ruke s týmto musí ísť opatrenie, ktoré pomôže rodičom aj na diaľku vyriešiť, resp. poradiť so zdravotným problémom dieťaťa v danom čase. Navrhujeme preto, aby MZ okamžite zabezpečilo alebo podporilo zriadenie telefonickej linky pomoci rodičom. V prípade, že na to ministerstvo nemá kapacity, BSK ponúka realizáciu za podmienky preplatenia nákladov.
Zaviesť triáž v nemocniciach, t.j. rozčlenenie prípadov podľa urgentnosti. Triáž by začínala už na danej telefonickej linke, kde by odfiltrovali pacientov, ktorých problém sa dá vyriešiť aj inak, ako návštevou urgentu.
Bezodkladne zahájiť výdatnú osvetovú kampaň, ktorou bude MZ SR informovať rodičov a pacientov o organizácii jednotlivých zložiek primárnej a pohotovostnej zdravotnej starostlivosti tak, aby nám v septembri na začiatku školského roka ľahké respiračné ochorenia nepoložili ambulantnú sféru.
V spolupráci s poisťovňami významne zvýhodňovať poskytovateľov, ktorých pacienti na APS chodiť nemusia alebo chodia výnimočne a znevýhodňovať lekárov, ktorých pacienti využívajú služby APS opakovane.
Situácia v rôznych regiónoch je odlišná a domnievam sa, že jednotné riešenie pre celé Slovensko nie je správne. Modelov na poskytovanie APS môže byť niekoľko a závisí od lokálneho kontextu, ktoré bude najvhodnejšie – či už s ohľadom na kapacity nemocnice, či už s ohľadom na počet a vek slúžiacich všeobecných lekárov alebo s ohľadom na spotrebiteľské správanie obyvateľov. Preto navrhujeme decentralizáciu nastavenia APS na VÚC.
V SASKE sme pripravení realizovať komplexné reformné kroky na vyriešenie situácie. Tie budú zahŕňať zmeny vo vzdelávaní lekárov, v spôsobe a organizácii ambulantnej aj ústavnej zdravotnej starostlivosti.
