Ak ste na obe otázky odpovedali kladne, tak vám musím, bohužiaľ, oznámiť, že nemáte absolútne tušenia, ako sa na Slovensku žije a aké sú problémy jeho obyvateľov. Myslím si ale, že drvivá väčšina Slovákov odpovie záporne.
Populisti z opozície, primátori a starostovia si spravili svoju predvolebnú kampaň z boja proti akýmkoľvek zmenám, ktoré sú nutné k zvýšeniu životnej úrovne na Slovensku - či už cez lepšiu vymožiteľnosť práva alebo kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Je objektívne jednoduchšie ľuďom sľubovať, že im bude dobre, ako vysvetľovať, že niečo nepopulárne treba urobiť.
Smerákom sa darilo 12 rokov konzervovať zdravotníctvo v katastrofálnom stave, keď ste si museli do nemocnice brať aj toaleťák a vďaka stavu súdnictva si pekne podpultovo zarábali ľudia ako Jankovská na distribúcii tých “správnych” rozsudkov. Mizerný stav zdravotníctva a spravodlivosti v tejto krajine vidí takmer každý. Mnohí sa s ním desaťročia stretávajú na dennej báze a nemálo ľudí stojí zdravie a život, viď 5 000 odvrátiteľných úmrtí ročne.
Zjavne potrebujeme reformu
A keď niekto odvážny príde s plánom, ako zatriasť so skostnatelím nevyhovujúcim systémom a v dlhodobom horizonte pomôcť verejnému zdraviu a vymožiteľnosti práva, tak sa postavia populisti, strašia ľudí, klamú im a sľubujú, že sa nič meniť nebude. NAOZAJ?
To naozaj nechcete meniť veci v zdravotníctve? Naozaj máte pocit, že zdravotníctvo funguje tak, ako má? Že sú spokojní lekári? Že máme dosť sestier? Naozaj máte pocit, že sa pacientom dostáva dostatočná zdravotná starostlivosť? Tie plesne už sú všetky zatreté? Naozaj netreba nič robiť so súdnym systémom? Naozaj veríte v spravodlivosť na Slovensku? Naozaj budete dôverovať verdiktom sudcov?
Naozaj veríte ľuďom, ktorí vám hovoria, že to musí ostať tak, ako to je?
Ja by som im neverila. Určite nemôžu ostať veci tak, ako sú. A preto majú ministerka Kolíková aj minister Lengvarský moju plnú podporu pri reformách siete nemocníc a súdnej mapy. Populistom je jedno, že sa nedovoláte spravodlivosti, alebo že zomriete. Oni idú po nekritickej mase ľudí, a takéto straty pre nich nie sú zásadné.
Vážení kolegovia politici, chcem vás vyzvať, aby ste neprepadali populizmu. Môže to byť ťažké. Ale ak ste chceli byť všetkými milovaní, mali ste sa lepšie učiť a robiť sestry, lekárov, opatrovateľov alebo sa veľa bicyklovať a jazdiť Tour de France. Rozhodli ste sa ale ísť do politiky a našou absolútnou POVINNOSŤOU je riadiť štát tak, aby po nás neostala spálená zem, mŕtvi a rozvrátené verejné financie.
Musíme sa vedieť postaviť pred ľudí a niekedy im povedať aj ťažké veci, ktoré sa nebudú každému páčiť, ktoré nie sú jednoduché, ale sú z dlhodobého hľadiska správne. Tieto a mnohé ďalšie reformy správne sú.
