Ja áno. Živo si pamätám, ako mi na dennej báze chodili desiatky správ a mailov a veľmi dobre si pamätám aj ich obsah. To neboli názory občanov. To boli otvorené vyhrážky tým najhorším, čo si viete predstaviť. Moje deti nevynímajúc.
Pamätám si, ako politici vtedajšej opozície hovorili o okupačnej zmluve, o nevýhodnosti, o vlastizrade, vymýšľali si, varovali pred znásilneniami americkými vojakmi, na dennej báze podnecovali verejnosť k nenávisti, vyzývali ju k činom.
Pamätám si, ako nejaký dobrák rozvešal naše podobizne na bilbordy po celej krajine, ako zverejnili naše adresy, naše telefónne čísla, ako chodili rôzni agresívni ľudia pred naše domy, pred parlament.
Pamätám si, ako v parlamente v deň hlasovania kolovala v tejto atmosfére informácia, že niektorý z poslancov prišiel do parlamentu so zbraňou. Ako niekto zlomil kľučku na dverách na jednom z východov.
No a teraz s otvorenými ústami sledujem Roberta Kaliňáka, ako konštatuje, že túto obrannú dohodu rušit nebude. Lebo Američania sú féroví.
Netuším, či títo ľudia rozumejú tomu, kam až vyhnali vášne svojich sympatizantov. Či rozumejú tomu, čomu vystavili poslancov a poslankyne s ich rodinami. Myslím si, že nie.
