Tento týždeň sme na vláde nepodporili zámer znova navýšiť základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá by sa inak pre svoje straty dostala do ozdravného plánu. Pomáhať zdravotníckemu sektoru je nutné, ale chybnými rozhodnutiami sa k dobrému výsledku nedopracujeme.
Odhliadnuc od toho, že návrh o 160 miliónovej dotácii z peňazí všetkých len štátnej poisťovni prišiel na stôl na poslednú chvíľu, pol hodinu pred vládou, je toto riešenie zlé a vždy sme ho kritizovali. Dôvody v skratke sú:
Je to neprimeraný zásah štátu do trhu vedúci k štátnemu nehospodárnemu monopolu
Je to odmena za nezodpovednosť a neefektívnosť
Nie je to systémové riešenie
Vytvára to dve kategória poistencov
Takto sa hospodáriť s verejnými financiami jednoducho nemá.
V čom je situácia dnes iná
VšZP je napriek nedávnej obrovskej dotácii necelých 200 miliónov eur opäť v mínuse. 87 miliónovú stratu však tentokrát nevyprodukovala len vlastnou neefektivitou. Dôvodom bolo aj nezmyselné konanie ministerstva financií. To poisťovniam vzalo koncom minulého roka peniaze znížením platby za svojich poistencov. Časť síce potom vrátili, ale aj tak tento historický precedens najviac ublížil VšZP, ktorá po očistení prišla o 85 miliónov eur a keďže zaknihováva pravidelné straty, nemala na rozdiel od súkromných poisťovní potrebný „vankúš“ v podobe pozitívnych hospodárskych výsledkov minulých rokov. To by sa v tomto mesiaci opäť, ako toľkokrát v minulosti, prejavilo v znížení vlastného imania poisťovne pod zákonom stanovenú hranicu.
Brať v čase krízy peniaze zo zdravotníctva bolo zlé rozhodnutie ministra financií Matoviča, ktoré treba napraviť. Máme totiž v jeho dôsledku historicky najnižšiu platbu za tých najbezbrannejších, ktorí zároveň bohužiaľ potrebujú najviac zdravotnej starostlivosti (dôchodcovia, deti, invalidi, atď). Tie peniaze nechýbajú poisťovniam, ale v prvom rade zdravotníkom a pacientom.
VšZP tiež nemilo zaskočila povinnosť vrátiť 30 miliónov eur, ktoré vďaka chybnému výpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou získala poisťovňa v predošlom roku neprávom. Zároveň dostala nepochopiteľné politické príkazy o tom, že má povinnosť paušálmi odmeňovať nie len nemocnice, ale aj ambulancie a vyšetrovacie zložky v nich, bez ohľadu na reálny výkon a na to, či sú vôbec pacientom k dispozícii. Štátna poisťovňa tak zaplatila vyše 60 miliónov eur za zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola vôbec poskytnutá. Niekto tomu hovorí podpora sektora, ja tomu hovorím čisté bláznovstvo a plytvanie.
V čom je situácia dnes rovnaká
Je úplne zrejmé, že súkromné zdravotné poisťovne sú pre niektorých politikov čisté zlo. A to napriek tomu, že pracujú efektívnejšie a dávajú pacientom dlhodobo lepší servis, než tá štátna. Môžem dookola opakovať, že to boli súkromné zdravotné poisťovne, ktoré prišli s úsporami, s appkami pre poistenca, vymýšľajú benefity, motivujú na absolvovanie zdravotných prehliadok. Majú výrazne lepšiu revíziu a hotové, do používania nasadené časti eZdravia, o ktorých štát dokola len rozpráva. Napr. eLab ušetrí poisťovni Dôvera niekoľko miliónov eur. V poisťovni Union zas preciznejšia a sofistikovanejšia kontrola vykázanej zdravotnej starostlivosti prináša väčšie odhaľovanie podvodov na poistencov a ušetrí ďalšie desiatky miliónov, ktoré zostanú na liečbu ľudí. Toto všetko zároveň zvládne oveľa menej pracovníkov, ako v štátnej poisťovni.
Kým vo VšZP obslúži jeden zamestnanec 1500 klientov, v Unione je to 1900 a v Dôvere dokonca 2400.
A to zvládajú pokryť napr. aj IT služby, ktoré si štátna poisťovňa zazmluvňuje zvlášť. Súkromné poisťovne sú tiež schopné vyrokovať lepšie ceny s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, čo by malo byť určite výsadou poisťovne s najväčším trhovým podielom. Nie je.
Výsledkom dlhodobo efektívnejšieho fungovania súkromných poisťovní je fakt, že napriek možnosti výberu zisku (pod 1%) a evidentným investíciám vedia ponúknuť lepšie služby, ako štátna poisťovňa. To sa odráža v dlhoročnom trende nárastu ich poistencov. Ľudia jednoducho nie sú hlúpi, idú tam, kde dostanú viac.
Teraz by nastúpil minister financií so svojou rozprávkou o tom, že VšZP najviac dopláca na svoj „chorejší kmeň“. Pravda je ale taká, že súkromné poisťovne doplácajú štátnej doslova stovky miliónov eur, ktoré vyberú od svojich poistencov. V minulom roku to boli 3 stovky miliónov, rok predtým dve. Robia tak na základe prerozdeľovacieho mechanizmu, ktorý platí viac za starších, či chorejších.
Potom by pokračoval pravdivým tvrdením, že VšZP míňa najviac na jedného svojho poistenca. To samé osebe je však skôr znakom neefektivity a plytvania, nie dobre odvedenej práce.
Veď na to aby som míňala najviac mi predsa stačí uzavrieť pár zmlúv alá „teta Anka“ a „masér Kostka“ a hneď som v mínuse. Asi sa zhodneme, že toto by nemalo byť cieľom.
Pod spŕškou falošných argumentov dnes opäť ignorujeme prínos konkurenčnej súťaže a zatvárame oči pred neslávnou realitou štátneho kolosu, kde manažment roky zanedbával ozdravný proces a ospravedlňujeme neefektivitu.
Keby mal manažment ktorejkoľvek firmy opakovane také výsledky, ako má VšZP, tak akcionári kričia.
Lenže tu je akcionár štát. A ten zlý výkon poisťovne veselo dotuje a hľadá ospravedlnenia prečo to tak je.
Táto katastrofa skončí. Moji kolegovia z Oľano zrejme dúfajú, že znechutia súkromných investorov natoľko, že odídu. Na to ale nemajú dosť času, ani politickej sily. Výsledkom tak budú súdne spory, hroziace obrovské pokuty a stále väčšie dlhy štátnej poisťovne. Veď len za toto volebné obdobie sa „Všeobecke“ nalialo skoro 360 miliónov, ktoré ale poistenec stále nepocítil. Kam to až zájde? Jedného dňa bude dlh tak veľký, že nezostane iné, ako predať časť kmeňa jej poistencov. Inak poisťovňa skrachuje. Pochybujem, že toto je niečo, po čom kolegovia túžia. Ale ak nezačnú prijímať realitu, toto bude výsledok ich škodlivých rozhodnutí.
Ako treba riešiť zdravotné poisťovne
Sektor treba dofinancovať cez platbu za poistenca štátu. Tá je u nás tragicky nízka a dopláca na to najviac práve VšZP.
Keby sme túto čiastku dostali na úroveň Českej republiky, v zdravotníctve by sme dnes mali o 1,3 miliardy viac (!).
Určite nie je reálne začať skokovo platiť celú sumu, ale mali by sme mať snahu priblížiť sa aspoň k najbližším krajinám. Inak sa budeme pozerať na ďalší odliv zdravotníkov a na to, ako nám budú zomierať ľudia na diagnózy, ktoré u susedov vedia liečiť. Každé euro smerujúce do zdravotníctva však treba naviazať na konkrétny prínosť pre pacienta. Tj. – viac peňazí len poskytovateľom, ktorí sú ochotní objadnávať na presný termín, nechať verejne merať svoju kvalitu a pacientsku spokojnosť, znižovať čakacie doby, investovať do špičkového vybavenia a vždy aktuálnych vedomostí. Takéto dofinancovanie by viedlo k merateľným a citeľným výsledkom a bolo by oveľa spravodlivejšie ako nesystémové nalievanie peňazí do iba jednej z nich - nie k poisťovniam, ale k poistencom!
Vláda musí tlačiť na efektivitu, ktorá je v štátnej preukázateľne nižšia, ako v ostatných dvoch poisťovniach. Hospodárenie VšZP sa zlepšuje, ale pomalším tempom, ako je potrebné. Potrebujeme ráznejšie manažérske rozhodnutia. Má predsa najširší poistný kmeň a tak má najlepšie postavenie na trhu, má mať najväčšie úspory z rozsahu a tak byť najviach efektívnou. Ako to, že je stále jediná v strate? Najväčšia, najsilnejšia, dlhodobo najhoršie riadená.
Dôležité je aj postupné otváranie trhu, aby sme doň pustili aj ďalšie subjekty, ktoré by zvýšili konkurenciu. Stanovenie základného nároku poistenca by zas prinieslo by lepšie podmienky pre poistencov a ďalšie produkty.
A čo so ziskom poisťovní
Nech ho tvoria. Ale iba ak splnia všetky podmienky a žiadny ich poistenec nebude čakať na zdravotný výkon dlhšie, ako určia odborníci ministerstva zdravotníctva.
Som pripravená, že si opätovne vypočujem zákerné útoky, že bojujem za Pentu. Nie je to pravda.
Ja bojujem za poistencov. Bojujem za to, aby sme nedotovali lajdákov, aby sme pomáhali sektoru spravodlivo a aby sme umožnili konkurenciu, ktorá aj v tomto obmedzenom množstve priniesla mnohé pozitíva do systému.
Je mi jedno ako sa kto volá a kto vlastní maltu a tehly v budovách. Dôležité je nakúpiť za každé jedno euro čo najviac kvalitnej zdravotnej starostlivosti a prevencie pre našich občanov. To jediné u mňa rozhoduje.
