Konferencia biskupov Slovenska má slovo v školstve, v politike, v legislatíve – a najnovšie sa pokúša o vstup priamo do zdravotníctva (o tom som písala vo svojom predošlom blogu). Problémom však nie je len samotný fakt, že ak budete ležať v nemocnici, môže sa pri vás zjaviť kňaz. Aj keď to nechcete. Bizarné je, že si za to ešte aj budete platiť.
Netreba však zabúdať na to, že toto nie je prvý pokus cirkví hľadať ďalšie financie na platy kňazov. Pritom registrované cirkvi tých peňazí naozaj nemajú málo.
Čím menej veriacich, tým viac peňazí
Cirkvi na Slovensku patria medzi najväčších vlastníkov nehnuteľností v celej krajine. Nevlastnia len kostoly či fary. Vo svojom “portfóliu” majú vyše 10-tisíc nehnuteľností, viac než 120-tisíc hektárov pôdy a lesov; a k tomu tisícky firiem (vrátane cestovky či lekárne). Tieto rozsiahle majetky si dokážu zarobiť aj samé na seba, či chod cirkvi. A to nie je všetko.
Registrované cirkvi dostávajú pravidelne dary a dotácie od ministerstiev a v neposlednom rade - príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý by sa mal odvíjať od počtu veriacich. Realita je ale iná.
Počet veriacich na Slovensku meriame raz za 10 rokov v rámci sčítania obyvateľstva, takže posledné údaje o počte veriacich máme z roku 2021. Čo ale vieme je, že ich je stále menej. Za posledných 20 rokov klesol počet veriacich až o 800-tisíc.
Paradoxom je, že príspevky pre cirkvi naopak neustále rastú
A to dokonca skokovito. V roku 2011, kedy veriaci tvorili 75 % populácie, dostali cirkvi 37 miliónov eur. O 10 rokov neskôr sa k cirkvám hlásilo už len 68 % Slovákov. A koľko to v daný rok stálo štátny rozpočet? Rovno 52 miliónov eur. (A nie, nie je to infláciou. Nárast príspevkov ďaleko prevyšuje infláciu.)
To, koľko veriacich máme na Slovensku sa dozvieme až pri najbližšom sčítaní obyvateľov. Koľko ale dostanú financií v najbližších rokoch, to vieme už teraz. Tento rok to bude 63 miliónov eur a v roku 2027 dokonca až 80 miliónov!
Koľko peňazí je dosť?
Tu by si mohla cirkev povedať, že na to, že sa k nej stále hlási čoraz menej ľudí, sú príspevky od štátu veľmi štedré a žiadne navyšovanie príspevkov už nie je potrebné. Samozrejme, nepovedala. Naopak – KBS prejavilo snahu čerpať ďalšie finančné zdroje. Ale z novej “peňaženky”. Z tej, v ktorej sú peniaze na vašu zdravotnú starostlivosť.
Konferencia biskupov totiž v pripomienke k nesúvisiacemu zákonu ministerstvo zdravotníctva žiada, aby sa duchovní stali zamestnancami nemocnice. Nie návštevníkmi, nie dobrovoľníkmi na žiadosť pacienta. Ale regulérnymi členmi nemocničného personálu.
A pôsobiť by mali aj na oddeleniach ako pediatria, geriatria, psychiatria, ale aj gynekológia a pôrodníctvo. Áno, aj tam, kde žena prežíva jednu z najťažších chvíľ vo svojom živote – napríklad pred interrupciou.
Kto to zaplatí?
V pripomienke KBS explicitne píše, že kňazi by mali mať v rámci nemocníc rovnaké postavenie ako sociálni pracovníci. Čo to znamená? No to, že za kňaza pri lôžku - či ho tam chcete alebo nie, si zaplatíte VY. Z vášho zdravotného poistenia.
Je naozaj absurdné, že v rozpočte, ktorý dnes nevie pokryť ani len náklady na opravu neonatológie, kde holuby sedeli na inkubátoroch predčasne narodených bábätiek, na platy sestier, lieky, či moderné prístroje, budeme možno musieť hľadať ďalšie zdroje na platy duchovných.
Dnes duchovní do nemocníc môžu prísť. Môžu byť oporou pre veriacich pacientov v ťažkej chvíli. Môžu stáť pri lôžku, ak si to pacient želá. Sama som počas práce v nemocnici bola svedkom toho, ako prítomnosť kňaza dokáže pacientovi významne pomôcť. V tom nie je problém. Problém nastáva vo chvíli, keď pacient nebude mať na výber a keď si za to ešte bude nepriamo platiť.
Toto nie je pomoc pacientom.
Pozrime sa na našich susedov
Zatiaľ čo na Slovensku sa diskusia o odluke cirkvi od štátu pravidelne odkladá a politici sa jej systematicky vyhýbajú, v okolitých krajinách už k zásadným zmenám došlo.
V Česku zostala väčšina cirkevného majetku vo vlastníctve štátu a cirkvám bola priznaná finančná náhrada v celkovej výške 59 miliárd českých korún, ktorá im bude postupne do roku 2043 vyplatená v plnej výške. Česká biskupská konferencia si tieto zdroje spravuje cez investičný fond, aby bola v budúcnosti finančne nezávislá.
V Rakúsku je financovanie cirkvi založené na cirkevnej dani - tú platia len tí, ktorí sú členmi cirkvi a dobrovoľne v nej zostávajú. Ak niekto platiť nechce, jednoducho z cirkvi vystúpi.
A napokon Poľsko. Cirkev u nášho konzervatívnejšieho suseda je financovaná z asignačnej dane. Daňovník sám rozhodne, či 0,5 % z jeho daní pôjde konkrétnej cirkvi. Ak nie, prostriedky sa použijú na iné verejnoprospešné účely. Systém je transparentnejší, adresnejší a najmä – rešpektuje slobodu vierovyznania aj slobodu neveriť.
Možno by bolo načase sa našimi susedmi inšpirovať.