Rudolf Slánský bol naivný. Naivný tak, ako je každý, kto si myslí, že zlo, ktorého je tvorcom či spoluorganizátorom sa raz nemôže otočiť proti nemu. Môže. Zlo nakoniec požiera samo seba.
Tento človek patril medzi tých, ktorí aktívne tvorili a organizovali komunistický teror v bývalom režime. A nakoniec sa stal jeho obeťou. Bol obvinený vo vykonštruovanom procese a následne popravený. Popravený svojimi vlastnými – tými, s ktorými spolupracoval.
Rudolf Slánský za svoju naivitu škaredo zaplatil.
Za naivných pokladajú svojich voličov i všetci lídri či gazdovia strán, ktorí koketujú s vládnou stranou. Veď stačí prehlásiť, že ponúkajú riešenia a iba v spolupráci so silnou stranou ich budú môcť presadiť. Stačí dávať si podmienky, a vraj iba po ich splnení budú „ochotní“ spolupracovať. Čo na tom, že ak by vládna strana ich „riešenia“ chcela, už dávno by ich presadila.
Volič je zúfalý, rokmi naučený voliť so zaťatými zubami.
Títo „koketníci“ sami seba za naivných isto nepokladajú. Vedia, čo chcú i čo im takáto povolebná „spolupráca“ môže priniesť. Môžu na nej iba získať. A na začiatku to tak aj býva. Veď ani Slánský si nemyslel, že skončí ako skončil.
A volič? Ten sa musí rozhodnúť sám...
Erika Jankajová
Dať najavo, či sa vám tento blog PÁČI môžete i na: vybrali.sme.sk ĎAKUJEM.
