Temné sily na zelených trávnikoch časť.3

Všetko sa začalo hneď na druhých majstrovstvách sveta v Taliansku. Skončili sme druhí. Nie nedá sa povedať o hráčoch nič zlé. Aj napriek finančných problémoch sa podarilo dať dokopy solídne mužstvo. Nemali sme ani trénera, výpravu viedol funkcionár Karel Petru (bývalý novinár). Napriek tomu hráči odviedli vynikajúce výkony. Pre nás sa stali zlatí chlapci z Ríma. Ale aj obeťou systému, aký vládol vtedy v Taliansku. Pri férovejšich podmienkach mohli skončiť aj lepšie. Neskôr sa tomu budem venovať viac. V ďalšich častiach.V roku 1938 sa hrali majstrovstvá sveta vo Francúzsku. Zúčastnila sa ich aj naša reprezentácia. Cielom bolo obhájiť striebro. No nedopadlo to našich predstáv. Už na začiatku sme nemohli nominovať z jedného najlepšich hráčov tej doby Josefa Bicana. Nazval by som to technické záležitosti. Záležitosti okolo vybavovania československého občianstva sa vliekli až bolo po majstrovstvách. Až potom mohol debutovať v reprezentácii v zápase proti Švédsku. Vyhrali sme 6:2 a Bican dal hatrick. Tento skvelý hráč mal svojim spôsobom smolu na režimy ktoré tu vládli. O časť skvelej kariéry ho obrala vojna a zbytok komunistický režim. Ten režim si vždycky potreboval riešiť svoju moc aj na športovcoch, ktorí niečo dokázali. Bican nebol prvý ani posledný. Ale teraz k majstrovstvám. Neviem z akých príčin sme nominovali len 18 hráčov, keď sme mohli 22. Čakalo sa, že prídu potom, keď sa dostaneme ďaleko. Aj to, že sa do nominácie zmestili len dvaja obrancovia je divné. Navyše v prvom zápase proti Brazílii sme prišli o brankára Pláničku. Brazílčania veru vtedy ešte nehrali taký pekný technický futbal ako teraz. Skôr riadne tvrdý. A v opakovanom zápase sme potom vypadli.Na majstrovstvách sveta v Chile sa takisto zúčastnila aj naša reprezentácia. Funkcionári sa veľmi nevyznamenali. Šetrili, kde sa len dalo, vrátane podmienok ubytovania. Nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že sme v tom patrili medzi tých horšich. Doslova v sparťanských podmienkach. Chýbal aj taký štandard ako je teplá voda. Ani trénovať sme nemali veľmi kde. A tak v rámci prípravy hrali len tak pre radosť na takom plácku ako zvyknú hrávať deti, kde sa len dalo. Ale vytvorila sa fakt vynikajúca partia, ktorá to dotiahla až na druhé miesto. A tak ako v Taliansku, aj v Chile sme viedli a aj prehrali. Funkcionári sa vyznamenávali ani doma. Už to, že za druhé miesto sa hráčom ušli len omrvinky na prémiach je zlé. Ale vtedy to bolo v norme. Ale že ešte aj strhli z tých malých prémii, nejakú tú sumu za zmiznuté športové odevy bolo dosť. Aspoň sa týkalo poniektorych hráčov. V návale radosti porozdávali tie dresy miestnym domorodcom. Škodu spôsobenú socialistickému zriadeniu treba nahradiť. A navyše sa tam vyskytovali aj kadejakí funkcionárikovia. Kvôli športu tam určite neboli. Skôr špehovať a hlásiť. Kto, s kým, kedy a kde.Reprezentácia sa zúčastnila o osem rokov na ďaľších majstrovstvách sveta v Mexiku. Ten tím sa považoval za jeden z našich najlepšich v histórii. Niet divu. V tom čase sme porazili doma aj Brazíliu Adamcovým hetrikom. Aj Slovanu a Trnave darilo aj európskych pohároch. Ale akosi sa našim funkcionárom nechcelo poučiť z podmienok aké vládli na letnej olympiáde tiež v Mexiku. Na olympiáde sme mali celkom zaujimavu skupinu. Dalo sa z nej postúpiť. Hneď v prvom zápase sme prehrali senzačne Guatemalou 1:0. Dalo sa povedať, že sme vôbec neboli pripravení na kruté podmienky. S Bulharskom sme uhrali 2:2 a v treťom zápase sme vyhrali nad Thajskom 8:0. Ale nepostúpili sme. Platí príslovie, múdry sa poučí na chybách iných, hlúpy sa svojich chybách, ale čo povedať o našich funkcionároch, čo sa nepoučili vôbec. Klubové záujmy prevýšili reprezentáciu. Bola možnosť prerušiť ligu a dohrať ju potom. Tak ako to bolo v Chile. Ale nikto s tím nesúhlasil. Kluby dali prednosť atraktívnym zájazdom. Ani čas na aklimatizáciu nebol. Skončila liga a išlo sa do Mexika. Vysokohorské prostredie, vysoké horúčavy, riedky vzduch narobil riadne problémy. Keby len to. Zvyklo sa hrať na poludnie. Kvôli televíznym právam. Aby Európania mohli v dobrý vysielací čas pozerať futbal. Som fakt zvedavý, kedy sa bude hrať v Brazílii o dva roky. A výsledky: tri zápasy, tri prehry.S Brazíliou 1:4, S Rumunskom 1:2, s Anglickom 0:1. Na majstrovstvá sme prišli poslední z účastnikov a odišli prví. Brazílčania prišli zase prví a odišli poslední. Ani hráči sa nevyznamenali. Venovali sa skôr typickým ženským problémom ako futbalovým. Ak môžem tak nazvať záležitosti, čo si obliecť, čo obuť a od akej značky. Adidas či Puma. A keď nesedeli kopačky, tak prelepovať logá, na svojich už vychodených kopačkách inej značky. A tak ako aj na olympiáde aj na majstrovstvách najlepšie výkony odviedol Laco Petráš. Funkcionári sa doma potom činili. Pomerne veľká časť nemohla istý čas reprezentovať. A niet divu, že neskoršie výsledky neboli dobré. V druhej polovici sedemdesiatich rokov boli pre nás futbal úspešné roky.Stali sme majstrami Európy, vyhrali sme olympijské hry v Moskve a nakoniec sme získali aj bronz takisto na majstrovstvách Európy. S veľkou slávou sme postúpili po dlhých rokoch na majstrovstvá sveta vo Španielsku. Ale už sa začal prejavovať úpadok nášho futbalu. Hrali sme slabý a pomalý futbal. Aký už asi nikto nehral. A ktorý nikoho nebavil. Ale môj otec doteraz na ten futbal spomína. Zvlášť pri poslednej nevydarenej kvalifikácii. Štýl takého futbalu sa dá definovať aj tak, všetci hrajú dopredu s cielom dať gól, len my hráme dozadu na svoju bránu. Vtedy vystrelíme na svojho brankára viac striel ako na súperovho. Ešte šťastie, že zmenili pravidlo o malej domov. To by už bolo na zaplakanie. Hneď v prvom zápase sme remizovali s Kuvajtom 1:1. S Anglickom sme prehrali 0:2. Nakoniec s Francúzskom sme zase remizovali 1:1. Ale skoro sme vyhrali. Mali sme dobrú šancu v poslednej minúte, ale bohužial. Dali sme dokopy tri góly, dva Panenka z pokutových kopov a jeden Barmoš do vlastnej brány. Ešte niečo aj k Kuvajtu. Viacerí si myslia, že to bol slabý súper, ale za petrodoláre mali aj kvalitnú prípravu. Odohrali aj veľa prípravných zápasov s dobrými súpermi. Ale aj tak sme mali vyhrať. V zápase s Francúzskom sa aj vyznamenali. Myslím skôr člen ich výpravy, nejaký šejk. Nezvládal vysokú prehru tak vystrájal.V roku 1990 postúpila československá reprezentácia na svoje posledné majstrovstvá sveta v Taliansku. Socialistický režim už skončil a nastúpila demokracia. Konečne mohli aj fanúšikovia ísť na futbal. Ešte počas kvalifikácie sa rozhodli dvaja hráči Slávie Praha Kubík a Knoflíček emigrovať. Bol z toho aj škandál. Hlavne okolo vybavovania prestupu. Najprv to bol anglický Derby County. Funkcionári sa činili. Iné pravidlá boli pre amatérov, iné pre profesionálov. U nás slovo profesionál bolo nežiadúce. Aby sa skomplikoval prestup pre hráčov, vymysleli výraz neamatér. Zvyšok reprezentácie ich potom ani veľmi v reprezentácii nechcel. Postup si vybojovali bez nich. Nakoniec predsa len hrali. Celkom sa nám darilo. Vyhrali sme nad USA 5:1, nad Rakúskom 1:0, prehrali sme s Talianskom 2:0.V osemfinále sme vyradili Kostariku po víťazstve 4:1. V štvrťfinále sme hrali s Nemeckom. Už ten rakúsky rozhodca sa mi nepáčil. Skôr jeho meno. Volal sa ako vtedajši nemecký kancelár Helmut Kohl. Tak aj pískal. V pokutovom území škaredo faulovali Moravčika, vyzuli mu pri tom kopačku. To rozhodca nevidel. Moravčik od zlosti kopol do tej kopačky. To už videl. Ocenil to červenou kartou. Prehrali sme 1:0 a vypadli. Dobré šance sme mali aj v kvalifikácii na majstrovstvá sveta v USA. To sa už naša republika rozdelila. Bola by to rarita, keby tam hral neexistujúci štát. V poslednom zápase s Belgickom sme uhrali len 0:0. A to bol koniec. Československo odohralo spolu 499 zápasov.