Týka sa to aj mňa - stála som na námestí, pochodovala po uliciach, aj sedela (v rámci neplatenej dovolenky) viac ako pol roka na Jiráskovej, neskôr Ventúrskej ulici (bolo tam Koordinačné centrum VPN). Ďakujem pánovi predsedovi za to vyjadrenie. Len prečo mi oveľa naliehavejšie znie v ušiach jeho "Vyhraj voľby a môžeš všetko"? Čoraz výraznejšie vidím, že sme pomaly tam, kde sme boli: arogancia moci, vláda jednej strany, neoprávnené výhody, korupcia. Zatiaľ sa ešte k tomu môžeme aspoň v obmedzenej miere vyjadrovať (dnes na poludnie som diskutovala s novým ministrom zdravotníctva v Sobotných dialógoch). Ibaže je čoraz menej tých, ktorí sa vyjadrovať chcú a čoraz viac krikľúňov (alebo naopak tichých prisluhovačov) ochotných urobiť pre "žvanec" čokoľvek, aj zaprieť samého seba. Tak si dávajme pozor: veď od slobodných volieb v roku 1946 stačili "Víťaznému februáru" iba dva roky!
