Vyštudovaná psychologička, pôsobila vo výskume a psychologickom poradenstve, neskôr na rôznych postoch v štátnej správe a v mimovládnom sektore. V 6. volebnom období poslankyňa NR SR za OĽANO. V r. 2017 kandidátka vtedajšej parlamentnej opozície na post verejnej ochrankyne práv. V parlamentných voľbách 2020 kandidovala za stranu Za ľudí. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Európsky súd pre ľudské práva: „služba v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov“
Túto otázku dávam ľuďom, ktorí hovoria, že ich sklamala. Ešte nikto mi na to neodpovedal. Odpovedajú podobne ako Andrea Letanovská - vágne, neurčito.
Dnes je to 49 rokov od smrti môjho otca. Odišiel tak, ako zomierajú stromy, postojačky. Bolo to vo výročný deň prijatia Deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN v decembri 1948. Málokto to vtedy, aj neskôr, u nás vedel.
Ako stredoškoláčka som bola vďaka našej pani profesorke nadšená francúzštinou a všetkým francúzskym.
Dlhé roky verný člen strany SMER sa dnes rozhodol, že svoju rodnú stranu opustí, pretože (parafrázujem) Fico ide so Smerom viac doľava a Pellegrini je viac liberál ako ľavičiar.
Novela zákona o pamäti národa prijatá v NR SR z podnetu a hlasmi poslancov vládnej koalície nezlepší medziľudské vzťahy ani kvalitu činnosti ÚPN. Naopak, ohrozuje zmysel a činnosť Ústavu pamäti národa a posmieva sa obetiam.
Posledná mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej sa týkala tých, ktorých najlepším záujmom sa všetci zaklínajú – detí. Podľa nej systém sociálnoprávnej ochrany v gescii rezortu práce a sociálnych vecí nefunguje.
Keď som pred štyrmi rokmi kandidovala za poslankyňu národnej rady, myslela som si, že mi bude stačiť moje odhodlanie, presvedčenie o správnosti môjho cieľa a vytrvalosť.
Áno, hovorím o Antonovi Srholcovi. Nemyslím to len v tom zmysle, ako sa zvykne označovať kňaz. On sám s veľkou hrdosťou prijal za svoje dcéry a synov deti politických väzňov a rád nás takto predstavoval.
Po troch týždňoch v prírode sa vraciam do civilizácie. Na stanici v Púchove čakám na zmeškaný rýchlik.
V ostatnom čase sa na mňa moji známi obracajú s otázkou, že prečo som „u Matoviča“. Sú medzi nimi priatelia z časov Nežnej revolúcie, ktorí sa čudujú, kdeže som to „skončila“.
Problematike pomoci obetiam násilia a kriminality sa venujem takmer 20 rokov, cítim sa byť v tejto téme odborníčkou a nastavenie efektívneho systému pomoci obetiam a ich rodinným príslušníkom je mojou „srdcovkou“.
Dnes som si vypočula pastiersky list biskupov k nadchádzajúcemu referendu. Pravdupovediac, aj som sa trochu bála, čo v ňom bude. Nie všetky predchádzajúce pastierske listy alebo kroky KBS mi boli „po srsti“. Počula som ho iba raz a nechcem ho čítať a analyzovať, tak ako to nebudú robiť ani katolíci, ktorí ho dnes počúvajú na svätých omšiach po celom Slovensku.
Dnes som si prečítala tento článok s kritickými vyjadreniami aktivistky a opäť mám raz celkom odlišný názor: http://www.sme.sk/c/7584396/nasilie-na-zenach-vlada-neriesi-podlahla-lobingu-tvrdia-aktivistky.html?ref=trz
Veľmi si vážime študentov a ľudí, ktorí stáli na námestiach a túžili po slobode – napísal pán predseda parlamentu v súvislosti so zrušeným koncertom k 17. novembru na stránke Národnej rady.
Myslím vzájomné súvislosti (s očami je to horšie). Na ostatnej schôdzi NR SR bola okrem iného na programe aj výročná správa Ústavu pamäti národa. V diskusii sa hovorilo aj o stále nespravodlivom postavení ľudí perzekvovaných komunistickým režimom a aktérov perzekúcií, najmä eštébákov, ktorí si so svojimi výsluhovými dôchodkami žijú často dosť vysoko nad pomery „obyčajných“ dôchodcov.
Začala sa jeseň a aj nová politická a kultúrna sezóna. Tá prvá neslávne – dňom ne-otvorených dverí slovenského parlamentu. Po zbytočne drahých „hrách“ pre ľud v minulých rokoch (napr. s časovkou za účasti Petra Sagana) odrazu „šetrenie“.
