Pred tromi rokmi som kandidovala ako kandidátka vtedajšej opozície na funkciu verejnej ochrankyne práv proti Márii Patakyovej. Sledujem stále veľmi pozorne, čo sa deje v tejto oblasti. Preto som v priamom prenose sledovala rozpravu k jej výročnej správe za rok 2019. Ako je známe, správu ombudsmanky parlament odmietol. Pretože "reprodukčné práva žien a LGBTI". Treba dodať, že v tejto otázke nezdieľam niektoré postoje prof. Patakyovej. Bola som však viac ako rozčarovaná, že poslanci súčasného parlamentu dokázali s vaničkou vyliať aj dieťa. Mnohí z ich diskutovali tak, že bolo zrejmé, že ani nevedia, čo je podstatou poslania úradu verejného ochrancu práv a ako má a môže slúžiť občanom. Namiesto toho, aby úsilie tejto inštitúcie a autoritu ombudsmanky podporili v jej poslaní pomáhať občanom v ich stretoch s hydrou byrokracie, formalizmu a inštitucionálneho násilia. Búchajúc sa do pŕs a rozdávajúc neomylné ponaučenia, zmietli jej správu zo stola. Tak ako to robil "smerácky" parlament voči predchádzajúcej ombudsmanke. Pardon, ten ombudmsnku i jej správu s prehľadom a bez rečí odignoroval.
Myslela som, že tu by mohla moja reakcia skončiť. Až do dnes. Pred chvíľou som v priamom prenose sledovala tlačovú konferenciu Jána Podmanického. Toho "svätého muža", ktorému je nadovšetko demokracia a láska k blížnemu ("do politiky som išiel preto, aby som zmenil niečo v prospech spoločného dobra, v prospech svojich spoluobčanov"). Poslanec Podmanický v mene ideálov opúšťa potápajúcu sa stranu Smer aj jej poslanecký klub. Kam smeruje, nepovedal. Tak sa mi črtajú dve možnosti: KDŽP alebo KÚ. Voľačo mi hovorí, že pre túto chvíľu by sa lepšie oplatila druhá možnosť. Akokoľvek, predsa len sú bližšie pri moci.
