Tejto téme sa venovali už aj médiá, avšak príliš povrchne a bez znalostí širších súvislostí. Najskôr teda,: Čo je podstatou sporu? .
V posledných rokoch sa výrazne rozmnožil či premnožil rybožravý vták, kormorán veľký. Jeho stúpajúca populácia ohrozuje rybárske revíry schopnosťou decimovať populáciu rýb.
To by vo svojej podstate ani nebolo to najväčšie zlo, ale kormorán veľký svojim zobákom poškodzuje aj ryby, ktoré sú príliš veľké pre jeho konzum, ktoré v dôsledku poškodenia zaplesnejú a hynú. Samozrejeme skutočnosť, že v posledných rokoch prilietava v zimných mesiacoch čoraz viac kormoránov a nie sú zriedkavé ani tristokusové kŕdle, evokuje niekoľko otázok, ktoré treba zodpovedať.
- Ochranári argumentujú. "Prečo sa vzrušujeme, veď kormorán bol súčasťou našej prírody aj v minulosti. Akurát sa jeho prísnou ochranou podarilo jeho početnosť stabilizovať a zvýšiť. A to že na slovenských tokoch hľadajú potravu je dobrým znamením. Sú tam ryby, čo je potešiteľné.
Medzi nami, tá posledná veta je tou najsmiešnejšou vetou ktorú som za posledné roky počul. Neskôr vysvetlím.
Napriek tomu, že aj pred sto rokmi občasne prilietavali na slovenské územie kormorány, ich početnosť nebola taká veľká a boli súčasťou slovenskej prírody aj ako regulátor, predátor, ktorý lovil predovšetkým slabšie a choré ryby. Prečo tomu však teraz nie je? Dôvody sú prosté.
V súčasnosti niektoré toky a vodné nádrže nezamŕzajú tak ako v minulosti. Príčinou sú predovšetkým vodné elektrárne, ktoré svojim režimom neustále stúpajúcej či klesajúcej vody tomu zabraňujú, čím získava kormorán veľmi ľahko dostupnú potravu. Nezanedbateľné sú aj necitlivé regulácie a ničenie prirodzenosti tokov.
Ako to teda bolo v minulosti? Najviac postihnuté toky, rieka Orava, Váh a Kysuca, mali svoje prirodzené korytá, slepé ramená, hlbočiny, pereje a pod. Práve v rôznych hlbočinách a tíšinách ryby prečkávajú zimu sústredené v početných skupinách. Tieto prirodzene zamŕzali, čím kormorán strácal súčasné možnosti lovu rýb. Ak by aj priletela na slovenské rieky akákoľvek početná skupina kormoránov, nemala šancu decimovať osádku rýb. Príroda by si z ich početnosťou poradila celkom ľahko. Uhynuli by pre nedostatok potravy, ľad nedokážu prekonať.
Zostali by len malé potravinové možnosti, t.j. trochu zablúdené, oneskorené a choré ryby, ktoré vlastne chýbať nikomu nebudú a sú vlastne určené pre toľko predátorov, koľko príroda unesie. . Pre dôkladné pochopenie sporu rybárov, ornitológov, či ochrancov prírody vôbec, sa musím na chvíľu vrátiť k tej najsmiešnejšej vete, spomínanej v úvode.
Ochrancovia prírody poukazujú na to že obsádka kormoránov je znakom početnej osádky rýb a zlepšujúcej sa čistoty vôd. K tomuto teda najskôr ako funguje rybárska organizácia:
Miestne rybárske zväzy majú rybárske revíry v prenájme od štátu. Zo zákona musia tieto pravidelne zarybňovať v tzv. minimálnom zarybňovacom pláne, čo znamená že minimálne za polovicu sumy z platieb za povolenky sa musí nakúpiť či vychovať rýb a vpustiť do tokov či stojatých vôd. Pre zaujímavosť, bežný rybár minie ročne na povolenku cca od 600-3000, sk + členské a pod.( v súčasnosti približne 150 eur)
Každý vodný tok, či rybník má teda svojho majiteľa, ktorý sa oň stará. Niektoré malé potoky sa využívajú na chov pstruho potočného, ktorý sa vysádza do lovných revírov.
Čo to vlastne znamená? Ak by neexistovali rybárske organizácie, tak v slovenských vodách nie sú žiadne ryby!!!!! Prirodzené rozmnožovanie rýb vlastne neexistuje, a bez intenzívneho a pravidelného zarybňovania by boli slovenské toky úplne bez rýb. Len pre informáciu, len za posledné tri roky boli na rieke Rajčianke ( okres Žilina) štyri ekologické havárie, jedna väčšieho rozsahu. Skúste sa opýtať, kto hľadal vinníkov, kto sa súdil s vinníkmi o náhradu škody, kto opätovne zarybňoval a snažil sa zachovať pstruhový ráz toku? Ochranári?
Zabudnite. Tí ani prstom nepohnú. Okrem iného sa rybári zúčastňujú aj na očisťovaní tokov. Len prednedávnom odviezla rybárska organizácia z toku Rajčanky dve nákladné autá odpadu počínajúc pet fľašami a starými práčkami končiac. . Ďalšou zvláštnosťou postoja ochrancov prírody je zaujímavá snaha jeden druh ochraňovať na úkor toho druhého. Opäť priblížim:
Na rieke Kysuca žije chránený druh rybky, ktorá sa volá: -PLOSKA PÁSAVÁ. Dorastá cca do dĺžky 15-17 cm, a je ideálnou potravou pre kormorána veľkého. Rieka Kysuca bolo posledné miesto jej pomerne hojného výskytu. Len taká rečnícka otázka. Ak do prírody patrí kormorán, táto rybka už nie? Podobné je to aj s hlavátkou. Ak by ju vo veľkosti cca 35-40 cm rybári do riek nevysádzali, už dávno ani neexistuje! Len vďaka ich snahe sme sa ešte donedávna mohli pýšiť úlovkami nad 20 kg, na ktoré si zakupovali povolenky športoví rybári z Čiech, Rakúska, Holandska, Nemecka a z ďalších krajín.
Vzhľadom k ničivej sile kormorána sú zdecimované početné stáda podustiev, mrien, jalcov, lipňov a ďalších. Ťažko možno vychovať kapitálne kusy rýb bez potravy ktorej je už nedostatok. Niektoré rybárske organizácie sa už teraz snažia niektoré pstruhové či lipňové revíry nechať takpovediac skoro ladom, keďže zmysel zarybňovania sa premenil na kŕmenie početných stád kormoránov na účet nadšencov z radov rybárov.
Riešenia: Najskôr tie rybárske: -Povoliť výnimku z ochrany kormorána a likvidovať stáda kormoránov na únosnú mieru odstrelom tak, ako sa to deje takmer vo všetkých postihnutých krajinách. Žiaľ v súčasnosti neriešiteľné, keďže žiadosti Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) na kompetentných, sú vďaka sústavným prieťahom ochranárov v nedohľadne. Ďalšie riešenie načrtnutej situácie SRZ nenavrhuje, lebo žiadne účinné a ekonomicky únosné neexistuje. .
Riešenia ochrancov prírody:
Tak tieto riešenia sú naozaj zaujímavé a úsmevné.
1. Riešenie č. 1- plašiť kormoránov, aby nemohli loviť ryby. Ak to skúsite, čo sme naozaj skúšali, znamená to len, že kormorány odletia o dvesto metrov ďalej, alebo sa vrátia o pol hodinu. Treba poznamenať že strácajú plachosť. 2. Zmeniť režim vodných elektrární tak, aby zamŕzali toky. No to som zvedavý kto to dokáže a kto zaplatí straty elektrárňam. 3.Strieľať kormorány cez leto. No vtedy sú už preč, takže niet čo strieľať. Zo súčasnej patovej situácie a militantného postoja ochranárov, ktorým akúrát dokazujú neschopnosť pochopiť prírodu v širších súvislostiach vyvstáva istý rozsah celospoločenských škôd. Tieto pripisujem len a len ochrancom prírody, ktorí vlastne prírodu poškodzujú a v budúcnosti to bude mať pre ňu vážne dôsledky.
1. Na Slovensku je v súčasnosti takmer 100 000, registrovaných rybárov, ktorí ťažko súhlasia s tým aby im niekto plienil revíry na ich účet a znehodnocoval ich prácu pri ich zveľaďovaní a ich ochrane. Spolu so svojimi priateľmi príbuznými a pod. sa stávajú skupinou, ktorá sa stavia proti ochrancom prírody, čím ochranári strácajú vážnosť. V budúcnosti týmto spôsobom pri vážnejších kauzách a závažnejších poškodení prírody ťažko čakať podporu širšej verejnosti. Pre príklad netreba chodiť ďaleko. Pred časom sa pri ochrane lesov veľmi angažovalo lesoochranárske združenie VLK. Sledoval som aj v médiách ich boj so štátnymi lesmi a fandil som im. Avšak len do doby, kým sa práve toto združenie nepodieľalo na prieťahoch okolo získavania výnimky na odstrel kormorána. Už neverím ich odborným argumentom, ak sa také zdali. Dôvera je preč.
2.Ochrana kormorána vedie k značným ekonomickým stratám aj na rybochovných zariadeniach, kde sa chovajú ryby na jatočné účely, čím sa znižuje konkurencieschopnosť našich firiem oproti svetu. Avšak o obrovských ekonomických škodách v súvislosti s militantnou ochranou kormorána veľkého, by sa dal napíať ešte ďalší takýto článok. A aby som nezabudol. Pozývam všetkých ochrancov prírody na brigády pri zbieraní uhynutých rýb po ekologických haváriách, na spoluprácu pri ochrane tokov pred necitlivými reguláciami a ničením prirodzených biotopov vtáctva a pod. Samozrejme že som za ochranu prírody ale treba pri tom používať zdravý rozum.
P.S. Milý diskutujúci, ak nejaký prídete. Prosím rešpektujte fakt, že sa nemôžem zúčastniť diskusií, keďže môj prístup k nim bol v dobe písania tohto článku deaktivovaný. Ďakujem za pochopenie.
