V poslednom období pred prijatím zmluvy s USA som veľmi intenzívne sledoval názory ľudí na uvedenú zmluvu, ale predovšetkým mieru sympatií k totalitnému režimu v Rusku a oslave Putina.
Vstupoval som do diskusii na dezinformačných weboch a diskutoval s diskutérmi s falošnými profilmi, evidentne hrubými násilníckymi a primitívnymi ľuďmi, idealistickými hlupáčikmi problematiky úplne neznalými či priamo ľuďmi z redakcii proruských médií.
Na pochopenie, prečo je mnohým Slovákom bližší Putinov režim, ako sloboda a demokracia to však nestačí. Teda nestačí si myslieť, že za to môžu len prokremeľské vlastizradné weby.
Je potrebné ponoriť sa hlbšie do histórie Slovákov, ich mentality, rebríčka hodnôt či postojov.
Počas socializmu a nejakú dobu po ňom až do r. 1997 som pracoval ako robotník za strojom a poznal som celkom z blízka názory jednoduchých ľudí na socializmus a aj pluralitnú demokraciu čo mi značne pomohlo pochopiť aj dnešné postoje ľudí, ktorí sa vo svojom proruskom postoji pokladajú za vlastencov.
Avšak na pochopenie zmýšľania bežného Slováka sa musíme ponoriť do histórie ešte hlbšie.
Slováci boli v minulosti takmer zabudnutým národom. Ich obživu tvorilo hlavne poľnohospodárstvo a chov dobytka a poväčšine ich prenasledovala chudoba a bieda.
Pravdepodobne ( je to čisto môj subjektívny názor) v snahe prežiť je ukotvená akási menšia túžba po slobode a silný pud sebazáchovy. V mentalite Slovákov nie je revolta a ani skutočná túžba po slobode, ba ani len znalosť slobody ako hodnoty. Skôr patologický oportunizmus.
Zúčastňovanie sa protestov proti pandemickým opatreniam nie je boj za slobodu a takéto konanie pôsobí skôr detinsky až smiešne. A ani vzbura proti autoritám, teda vrchnosti nie je v mentalite Slovákov ukotvená. Stačí iba spoznať, ako sa bežný občan správa, keď je k nemu hrubý napr. lekár. Viac k tomu netreba nič dodať. Výsledok poznáme.
Nuž a potom prišiel komunizmus. Nepriniesol slobodu, len násilie. Avšak či chceme, alebo nechceme, po nejakom čase predsa len zlepšil materiálny život Slovákov ( čo sa samozrejme dialo v celej povojnovej Európe, len slovenský občan nemal možnosť porovnať mieru blahobytu s inými nekomunistickými krajinami) A to malo istý psychologický efekt práve na ľudí, ktorí žili pred tým v biede a konečne sa mohli aspoň do sýta najesť.
Nezaujímali sa o to akú za to platia cenu, nezaujímali sa o to čo sa deje za múrmi súdov či väzníc, dôležitejšie bolo fyzické prežitie. Tiež im mnohokrát nevadilo znárodňovanie, keďže išlo o majetok bohatších ľudí a na tom chudobe nezáležalo. Naopak, mnohým sa to páčilo podobne, ako arizovanie za Slovenského štátu. Takže ten národ si moc nectí ani to kresťanstvo, ak ide o majetok..
Boľševická propaganda a sústavné omieľanie socialistických hlúposti dielo v dušiach týchto ľudí dokonalo. Sloboda nebola podstatná o všetko sa postaral štát a stačilo sa iba prispôsobiť a to ten slovenský pospolitý ľud robil celé veky. Prispôsoboval sa.
A až prišiel rok 1989. Sloboda doslova a do písmena spadla z neba. Všetci sme sa tešili a sľúbili si lásku. Dokonca aj tí jednoduchší ľudia boli presvedčení, že sa budú mať lepšie.
Ale prišla transformácia a ekonomická situácia sa zhoršovala, mnohí boli bez práce. Cítili sa dokonca menej slobodní ako za socializmu. Mnohí prišli o postavenie, mnohí prišli o výhody.
Problém bol, že mať sa dobre znamenalo pre nich len materiálny dostatok. To bol ten rozdiel medzi východom a západom. „Čože sloboda pre jednoduchého človeka?“ .. naozaj som tom počul. Vtedy som snáď neveril vlastným ušiam.
Veľa Slovákov, ak nie väčšina by sa v časoch vysokej nezamestnanosti radšej vrátila do dôb, kedy sloboda nebola takým ťažkým bremenom...
A tak sme sa dostali až sem.
Potom prišiel Majdan na Ukrajine.
A ten prostý ľud si zrazu spomenul na utrpenie, ktoré zažil po transformácii za socializmu a ako bezpečne a bez premýšľania sa dovtedy mal.
A keďže tie doby vnímal negatívne, pomyslel si na Ukrajinský ľud a aj na našu demokraciu a uveril, že Majdan musel niekto riadiť, lebo prostý ľud by si sám zlo neprivodil.
A keďže socializmus vnímal ako dobro, na rane bol demokratický hegemón USA. Teda zlo. Už vtedy vnímal Rusa ako dobro, lebo americká demokracia zničila socializmu, priniesla chaos a samozrejme vojny. Vinník sa našiel.
Zásadným problémom tohto prostého slovenského človeka je neschopnosť pochopiť spontánnu túžbu ľudí po slobode a ochotu pre ňu niečo obetovať. Tiež neschopnosť pochopiť, že sloboda a schopnosti rozdeľujú majetok nerovnomerne. A problémom je, že tých ľudí s poddanským syndrómom ktorí to nechápu je príliš veľa.
Komunizmus odnaučil Slovákov túžiť po slobode, odnaučil ich myslieť, dokonca tvoriť a žiť si život po svojom. Spolu so sociálnymi sieťami plných dezinformácií, nepoctivých politikov ktorí presne vedia na čo útočiť je teda výsledok zrejmý.
Putin a spol. teda Rusko je dobro, USA zlo. A na tom nič nezmenia žiadne fakty. Ľud ich nechce počuť, lebo pravda ich bolí a nastavuje im zrkadlo so škaredým obrazom.
A Slovák chce zostať poddanským chudáčikom snáď naveky. Veď načo spravodlivé voľby v Rusku... však.
