Izrael I. časť

Už sa stalo skoro tradíciou, že kamkoľvek som sa vybral, všade sa niečo dialo.
Keď sme boli prvý krát v Chorvátsku, práve tam končila vojna so Srbmi. Pri jednom z fakultatívnych výletov na Červený ostrov zlyhala doprava naspäť. Museli sme ísť viac ako 20 km stopom. Zastavili nám mladí manželia s asi päťročným dievčatkom. Išli síce iným smerom, ale zaviezli nás predtým ku nášmu hotelu. Okrem iného nám povedali, že im vo vojne zabili ich trojmesačného syna.
Pri návšteve Španielska, o pár rokov neskôr, niekoľko kilometrov od nás vybuchla nálož od teroristov z hnutia ETA.
V Grécku sme zasa videli rozpadnutý a opustený dom po zemetrasení a následnom zosuve pôdy.
Takéto extrémne zážitky úmyselne nevyhľadávam.
No aj po mojom príchode do Kanady ešte zomreli poslední dvaja ľudia na SARS. Dokonca som nejaký čas žil v obrovskom strachu, či som ho nechytil. Trochu som začal kašlať. Až po návrate na Slovensko a po bezproblémovom prežití niekoľkých mesiacov som si uvedomil, že to bola pravdepodobne reakcia na klimatizáciu v aute. Som na ňu alergický. V tom strese so SARS-om som na to úplne zabudol.
Kufre, foťák, doklady, peniaze. Všetko je zbalené.
Odlietam.
Pravdepodobne sa dlhší čas nedostanem ku internetu. Preto nebudem môcť reagovať na komentáre. Keď sa mi podarí k počítaču dostať a budem na ňom mať nejaký program na úpravu fotografií, napíšem pokračovanie.