Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Ráno som sa vytratil, kým ostatní ešte spali. Našiel som si skalu, odkiaľ bolo vidno vlny. Miesto, kde som položil fotoaparát (automatická Minolta na film) som si označil kresbou kameňom na kameň. Odliv.
Večer znova to isté miesto. Príliv.
Voda stúpla asi o meter.
Soľ, vôňa borovicovej živice, škrekot čajok.
More mám rád. Nielen v lete, keď za ním idú chytači bronzu.
Mám ho rád aj na jar. V Holandsku. keď je vonku 14 stupňov a voda má možno 10.
Pod nohami praskot naplavených mušlí nezvyčajných tvarov.
Keď sa cez tú vrstvu dostanem, zostáva iba čistý piesok a hukot vĺn.
