Po rokoch som sa vrátil do autoškoly

Vodičák som si urobil v mojích 37 rokoch v októbri 2000. Mal som také obdobie, že som sa chcel vysťahovať s rodinou zo Slovenska a švagor žijúci v zahraničí mi odporúčal si ho urobiť. Odchod vtedy padol ale vodičák mi zostal. Chýbalo iba auto, na ktorom by som sa po skúškach naučil šoférovať.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (8)

Auto čoskoro bude. Preto som sa vrátil do autoškoly, odjazdiť si kondičné jazdy.
Je to zvláštny pocit, sadnúť si po takom dlhom čase znovu za volant.
Značky ani križovatky som nezabudol. Takmer denne chodievam mestom na bicykli. Čo som zabudol bolo plynulé rozbiehanie sa na jednotke, rozbiehanie sa do kopca s ručnou brzdou, cúvanie a kopu iných dôležitých vecí.
Od skúšok sa jedna komlikovaná križovatka zmenila na kruhový objazd. Ďalší kruhový objazd postavili na hlavnej ceste medzi Martinom a Sučanmi.
Prejazd týmito objazdami bol pre mňa novinkou.
Všetko nakoniec dobre dopadlo. Už ma čaká posledná dvojhodinovka.
Predsa len je iné vidieť dopravu zo sedadla bicykla alebo spolujazdca v aute, ako ju vidieť očami šoféra.
Od mojich skúšok pribudlo na cestách neskutočne veľa aút. Za ten krátky čas, čo znovu jazdím, som si všimol niekoľko vecí, s ktorými budem v budúcnosti musieť počítať.
Napríklad:
Dlhý had aút stál na STOP-ke. Niektorí nepredpisovo iba pribrzdili a keď videli, že nič nejde, pokračovali ďalej. Iní predpisovo zastali aj keď videli, že majú voľnú cestu. Ale najlepší bol „macher“ s čiernymi sklami, ktorý obehol celého „hada“ posúvajúcich a zastavujúcich aut a vyrútil sa na cestu za STOP-kou, kde sa takmer zrazil s policajným autom. Neviem, ako sa to stretnutie nakoniec skončilo. Policajti na previnilca zatrúbili. Odbočil som do inej ulice. Ale drzosť to bola nevídaná.
Ďalší tiež „macher“ nás na svojom teréňáku obišiel cez vyšrafovanú časť cesty, keď sme išli predpísanou 40-dsiatkou.
Na internete koluje taká šoférska pravda: Lepšie je prísť domov o šiestej než aby ma o pol šiestej doviezlo domov pohrebné auto.
Zarazilo ma, že nikto predpísanú rýchlosť nedodržuje. Pribrzďuje sa iba tam, kde často stávajú policajti a merávajú rýchlosť. Keď ide človek predpísanou rýchlosťou, „brzdí“ ostatných „skúsených“ šoférov.
Pri poslednej jazde som skoro zrazil cyklistu. Odbočoval som pred náš dom do jednosmerky. Z hlavnej cesty nie je našu ulicu dobre vidieť kvôli živému plotu. Keď som bol asi v polovičke oblúka, z protismeru sa na mňa vyrútil cyklista. Našťastie som to ubrzdil, ale budem s nimi museť počítať. Že sa objavujú aj tam, kde nemajú čo hľadať.