Chcel by som nájsť budovu, ktorej obrázok som videl nedávno na internete. Tak nejako si predstavujem, ako by sa mohli opravovať zrúcaniny. Dieru, ktorá vznikla v stene, neopravili domurovaním. Nechali ju v pôvodnom stave, iba ju zakonzervovali, aby sa ďalej nerozširovala a vnútri vytvorili úplne nový priestor zo skla a kovu.
Dom by mal byť niekde kúsok od starého vodného mlyna. Bol som pri ňom viackrát. Nemal by byť problém nájsť ho.
Autobus sa do centra dostal inými uličkami, ako som bol doteraz zvyknutý. Stavia sa tu už niekoľko rokov električková trať a tomu sa prispôsobuje aj ostatná doprava. Pri stanici je už všetko hotové. Trať je pod zemou. Už sú upravené aj ulice okolo stanice, kde bola pri mojich predchádzajúcich návštevách hlboká diera.
Zo stanice som sa vybral do starej časti so zvyškami hradieb.
Prechádzam cez most, ktorý pri vyšších lodiach musia zodvihnúť. Aj teraz sa zaplo svetelné a zvukové znamenie a most sa pomaly začal dvíhať. Dvíha sa celá vozovka vodorovne asi o jeden meter. O chvíľu popod neho preplávala nákladná loď.
Sú prázdniny. V uliciach je oveľa menej ľudí, ako počas školského roka.
Zastavím sa pri holuboch, ktoré tu často bývajú na schodoch pod mostom.
Uličkami s množstvom malých obchodov sa dostávam do najstaršej časti mesta.
No ani po dlhšom blúdení nedokážem starý mlyn nájsť. Skúsim hľadať podľa potoka, ktorým odteká od neho voda. No ten sa po chvíli stráca v podzemných kanáloch pod starými domami. Keď rezignujem a vyberiem sa smerom ku námestiu, zrazu som pred tým domom
a mlyn je vo vedľajšej uličke.
Teraz už si tú cestu k nemu určite zapamätám.
Stále je ešte dobré ranné svetlo. V starom meste je čo fotiť. Zaujali ma veže, ktoré nepotrebujú strešnú krytinu.
Ale aj múry, ktoré zažili množstvo rokov a veľa prestavieb.
No okrem pamiatok sú zaujímaví aj obyčajní ľudia žijúci si svoj každodenný život.
Nakoniec jeden bezhlavý jazdec.
Zajtra si zabalíme všetko, čo berieme na Slovensko a ideme na našu poslednú trojdňovú zastávku do Rakúska.
Obrázky sú rozklikávacie.
