Prvý krát som to slovo počul na strednej škole. Použilo ho dievča, ktoré som mal rád. (Bola o pár mesiacov staršia a bola z mesta. Preto bola aj múdrejšia.)
Rozhodovala sa vtedy medzi mnou a našim spoločným spolužiakom.
Dilemu vyriešila. So spolužiakom sú skoro dvadsaťpäť rokov manželia, Ja som vtedy zostal sám, sklamaný, ale aj poučený. Kúpil som si "cudzník", ako ona volala slovník cudzích slov a študoval som. Dnes musím riešiť ďalšie dve dilemy.
Keď som sa vybral do Tesca, mohol som sa tam dostať cez železničnú trať dvomi spôsobmi. Buď cez koľajnice, kde svietila tabuľa s nápisom:
A kde občas stoja na druhej strane policajti a dávajú pokuty.
Alebo ísť po zľadovatelom nadchode.
Aby som bol objektívny, ľad bol miestami posypaný drobnými kamienkami, ale nebolo to účinné. Starší ľudia mali dosť veľký problém prejsť, pridržiavajúc sa studeného kovového zábradlia.
Pritom by stačilo, keby ten nadchod niekto pravidelne čistil od snehu, tak ako si my čistíme chodník pred domom. Tu po ľade nie je ani stopy.
Je to fotené dnes o pätnásť minút neskôr ako predchádzajúce fotky. (Toľko mi trvala cesta od zľadovatelého nadchodu domov.)
Druhou dilemou je moja budúca robota. Odoslal som na internetové servery môj životopis aj s popisom, v akých oblastiach by som chcel pracovať.
Prišli nejaké ponuky, reagoval som na niekoľko inzerátov. No stále je to podobné ako s tým zamrznutým chodníkom. Môžem sa vybrať po ňom, alebo ísť radšej zakázanou cestou cez koľajnice, kadiaľ chodí väčšina?
