V jedno sychravé zahmlené zimné ráno sme sa vybrali na Martinské Hole. Kamoš ma presviedčal, že je hore inverzia a že tam bude pekne.Z konečnej autobusu na Stráňach sme sa predierali zasneženým lesom. Nad nami ťažké sivé oblaky. O jeho tvrdení som mal množstvo pochýb.
Dostali sme sa do hustej hmly. Vidno bolo iba pár metrov pred seba. Brada a vlasy mi obeleli ako storočnému starcovi. To vydychovaný vzduch primŕzal na tvár.

Moje pochybnosti sa stupňovali. Až keď sme sa dostali nad asfaltku, sivá hmla sa nad nami začala trhať a prekúkala modrá obloha. Na hrebeni už to bolo úplne inak.


