Bol som pravidelným návštevníkom filmového klubu. Vedel som ako by to malo vyzerať, ale to bolo všetko. Žiadna teoretická príprava, žiadne hľadanie ľudí, ktorí tomu rozumejú.
Vrhol som sa do toho strmhlav.
Prvý, koho som potreboval, bol kameraman. Známy mi poradil svojho kamaráta, ktorý filmoval svadby. Stretol som sa s ním, dohodli sme sa a k uskutočneniu veľkého plánu som bol o kúsok bližšie.
Herci.
Moja predstava bola, že vo filme nebude nikto nič hovoriť. Iba hudba a obrazy. Preto som oslovil niektorých kamarátov, či si nechcú zahrať vo filme. Sľúbili mi to viacerí, nakoniec prišli šiesti. Obsadil som aj môjho šesťročného syna.
Poslednú noc pred mojím prvým filmovacím dňom som nemohol zaspať. Stále som premýšľal o jednotlivých obrazoch, o predpovedi počasia a o milióne ďalších vecí.
Dôležito sa tváriaci muž pri kamere s dlhými vlasmi som ja v roku 1992
Film sme natočili za jedinú sobotu. Z miesta na miesto sme sa presúvali kameramanovou škodovkou a jeden z hercov s kamarátkou išli na motorke.
Postrihali sme to na dvoch videách, nasnímali papierové titulky, nahrali hudbu a komentáre v drevenej chate – aby sme tam nemali ozvenu.
Kamarátkinho otca som videl spievať pesničku v Šulíkovom filme Všetko čo mám rád, tak sme ho prehovorili, aby nám niečo zaspieval.
Film bol na svete.
Bola by škoda odložiť ho do šuflíka.
V obývačke som urobil premierové predstavenie pre zúčastnených s chlebíčkami a fľašou.
V robote som o natočenom filme rozprával kamarátke. Počul nás kolega z iného strediska. Povedal mi, že by to chcel vidieť. Robil v martinskom Hifi klube. Po prezentácii mi ponúkol, že film prihlásia na súťaž amatérskych videofilmov do Piešťan.
Film totálne prepadol.
Až tam som začal prichádzať na to, kde som urobil chybu.
Súčasťou trojdňovej prehliadky boli aj semináre, ktoré viedli ľudia zo Slovenskej televízie. Veľa som sa dozvedel, pretože sa robili rozbory súťažných filmov.
Nemal som dobrého kameramana, nemal som dobrý strih. Scénar bol príliš komplikovaný. O čom ten film je, som vedel asi iba ja. Bolo to príliš prekombinované.
Najväčšou vecou, ktorú mi môj prvý film priniesol, bolo stretnutie s pánom Antonom Šoukalom.
Tiež bol na prehliadke so svojim filmom. Celý život sa venoval amatérskemu filmovaniu a nerobil to pre peniaze.
Prvý film ma stál neuveriteľných päť tisíc. S pánom Šoukalom ako kameramanom a občas aj režisérom sme potom natočili asi dvanásť filmov takmer zadarmo.
Keď som sa to trošku naučil, prišli aj ocenenia, ale to už je na iný článok.
