27. augusta
Odišli sme na chvíľu z mesta. Pri horskom potoku hľadáme trochu chladu v prehriatom lete. Neďaleko od miesta, kde sa dá zakúriť oheň, nachádzam na kríku zavesené kosti. Podľa vyhľadávača obrázkov na internete by to mohla byť časť z chrbtice jeleňa.
29. augusta
Na svojich vychádzkach ešte stretávame turistov s "plnou poľnou".
3.september
O pár dní neskôr. Zakvitnutá lúka pod Blatnickým hradom.
Zasa druh motýľa, ktorého som doteraz nevidel. Mal by to byť očkáň medničkový.
8. september
Banská Štiavnica.
Vždy, keď sa tam vyberiem, teším sa na to stretnutie. Ešte nikdy ma nesklamala.
Fotky požiaru na zábradlí oproti vyhoreným strechám domov.
Nová, dočasná, tvár historických budov.
Nepotrebujem žiadne, umelo vytvorené, atrakcie. Samotné mesto je pre mňa dostatočne zaujímavé a krásne.
Po prvých túlačkách si na chvíľu sadáme do útrob historickej budovy na malý obed.
Pokračujeme.
12. - 15. september
Hľadanie obrazu.
Žilina - Luhačovice - Uherský Brod - Uherské Hradište - Strážnice - Vizovice - Trenčín
Žilina.
Zaujal ma kontrast medzi sivou oblohou a bielym kostolom.
Jurkovičov dom v Luhačoviciach
detail
Ešte väčší detail. Takýto sklobetón som ešte nevidel.
Pivovar v Uherskom Brode
Náhrobné kamene zo židovského cintorína.
Uherské Hradište
Cestou nás po celé štyri dni sprevádzajú lejaky.
Slnečné hodiny na synagóge v Strážnici. (Dnes nefunkčné - slnko štrajkuje.)
Na ulici pred Vizovickým zámkom.
Jeden z najzachovalejších zámkov, aké som kedy videl. Keď sa blížil front počas druhej svetovej vojny, kastelán premiestnil celé zariadenie zámku do pivníc a dal ho zamurovať. Tak ustupujúci Nemci nič nezničili a prichádzajúci Rusi nič nerozkradli.
Trenčín - synagóga.
Stropný luster
Vitráže
Časť pôvodnej omietky (v bledšom obdĺžniku) podľa ktorého zreštaurovali zvyšok maľovky.
List, ktorý sa vrátil bez doručenia z koncentráku. Unzulässig = neprípustné.
18. septeber
Neviem aký fyzikálny, chemický, optický, alebo tepelný proces tam prebehol, ale výsledok sa mi páči. Stopy po javorových listoch na asfaltovom chodníku.
Išiel som popri hlavnej ceste, keď ma obehlo auto s divným zariadením na streche. Odbočilo do slepej uličky. Prešiel som cez križovatku a počkal som si naň, keď sa vracalo.
Hovorím si: Keď vy mňa, tak aj ja vás.
19. september
Dozvedel som sa, že v tento deň sa napríklad narodili manželia Zátopkovci. Oslavuje aj herečka, ktorá hrala princeznú Fantagíro.
V roku 1991 v ľadovci Schnalsal v Ötztalerských Alpách blízko hranice Rakúska a Talianska našli dobre zachovanú múmiu človeka z doby približne 3300 rokov pred Kristom, ktorej dali meno podľa miesta nálezu Ötzi.
19. septembra 1963 som sa narodil.
Dnes som toho stihol veľa.
Najskôr začiatok jarmoku v Martine.
Trojvernisáž v Turčianskej Galérii.
Obrazy Petra Šaba.
Fluidity Mateja Pancuráka
Najlepšia verzia nás samých od Martina Kochana.
Po vernisáži sme sa so ženou zúčastnili protestu proti nekultúre ministerky Šimkovičovej na Memorandovom námestí.
21. september
Krásne, stabilné počasie. Hľadáme na mape miesta, kde sme ešte neboli. Od nás sú však takmer všetky dosť ďaleko. Nakoniec vyberáme Sivú Bradu.
Z diaľnice som to videl už viackrát. Nikdy nebolo toľko času, aby som z nej zišiel a na chvíľu sa tam zastavil.
Snažím sa nechať si miesto aj pre prekvapenia. Preto si pred cestou neštudujem všetky dostupné informácie na internete. Bude na to dosť času až keď s vrátime domov.
Tam, kde by mal tryskať gejzír, nachádzame iba jemne bublinkujúcu dieru.
Okolie je vlhké, ale počas asi polhodinového pobytu sa nič nemení.
Neviem, či má gejzír nejaký pravidelný cyklus, alebo jeho činnosť je náhodná.
Kráčame hore kopcom ku kaplnke. Takmer pri nej je v zemi, medzi čiernou pôdou, bublajúca vyvieračka, z ktorej však neodteká žiadna prebytočná voda.
Na južnej strane svahu ešte jeden prameň, z ktorého vyteká slabý prúd vody a vytvára usadeninové plochy.
Doma si potom čítam históriu, ako vznikol gejzír, čo sa s ním rokmi stalo. O zrušených neďalekých kúpeľoch. O vzácnych rastlinách a usadeninách a aj o tom, prečo gejzír nefunguje.
Je krátko po dvanástej. Skočíme si na obed do neďalekej reštaurácie. Na spiatočnej ceste sa ešte na chvíľu zastavíme. Žiadna zmena.
Našim ďalším cieľom je Spišský Štvrtok.
Vysoká veža kostola ma upútala už dávnejšie. GPS- ko nás vedie po starej ceste.
Dostávame sa do Spišského Hrhova. Pri stredovekom, kamennom moste sme už raz boli.
Netradičná kostolná veža nás prinúti sa potúlať aj po ďalšej časti dediny.
Objavujeme barokový kaštieľ. Ten som tu naozaj nečakal.
Konečne Spišský Štvrtok.
Ďalšie prekvapenie. Gotika.
Do kostola sa dalo pozrieť.
22. septembra
Návšteva staveniska Martinskej nemocnice po ďalšom mesiaci.
Cestou ma obehlo takéto čudo.
Obrázok spred mesiaca:
Stavebnú jamu prehĺbili o dve vrstvy. Podľa toho, ako je upravené dno, vyzerá to tak, že pravdepodobne hlbšie už nepôjdu. Bagrujú aj ďalšie jamy vzadu.
Aktuálne foto z 22. 9. 2024.
24. septembra
Pešo kúsok nad delo. Je to poľná, značená cesta na Martinské hole.
Známe miesta takmer nespoznávam.
Kúsok vyššie je to lepšie. Tu nie sú takmer žiadne stopy po ťažbe dreva.
Vo výške asi 800 m.n.m. ma prekvapí babočka admirál. Vyzerá, ako keby sa práve vyliahla.
Dostávam sa na miesto, kam som chcel dôjsť. Je to zvážnica smerujúca k pamätníku francúzskych partizánov. Chodievam sem kvôli pekným výhľadom.
Suchý a Malý Fatranský Kriváň. Tesne pred ním stromami zarastená Magura.
Pohľad na druhú stranu - Veľká Fatra v opare.
Na spiatočnej ceste neverím vlastným očiam. Okolo čerstvo oškretého stromu lieta asi pätnásť babočiek. Pijú vytekajúcu bukovú miazgu. Podarí sa mi ich zmestiť na jeden obrázok jedenásť. Ostatné buď lietajú okolo, alebo sedia na neďalekých kríkoch.
Pod Hoľami som vyfotil môj ďalší štylizovaný autoportrét.
Už takmer pri aute ešte posledný obrázok: Modrá krajinka.
25. september
Bol som zaniesť knihu do knihobúdky. Pod Hoľami sa objavila zaujímavo nasvietená hmla z dažďa. Kým som vybehol na strechu Galérie, takmer všetka sa stratila. Zostal iba tento kúsok.
Obrázky sú nahraté v lepšom rozlíšení. Treba si ich otvoriť na novej karte.
Zasa o mesiac.
