26.marec
Tieto dva sa nezmestili do marcového výberu.
Boli sme sa pozrieť v Príbovciach a našli sme rozprávkovú chalúpku.
Dom nemá komín. Podobnú drevenicu mala aj moja babka. Keď zakúrila v peci, susedia jej hovorili, že jej horí dom. Pritom bola povala skonštruovaná ako permanentná udiareň. Dym z pece stúpal pomedzi hrady na povalu a tam konzervoval všetko, čo tam ľudia zavesili. Kúrilo sa vtedy iba drevom.
O dome mi porozprával miestny okoloidúci.
Nerád fotím cudzích ľudí. On ale chcel, aby som ho vyfotil. Nakoniec sme sa stretli aj s majiteľom domu. Porozprával nám jeho históriu.
5.apríl
Pri príprave mojej septembrovej výstavy som sa naučil, že najdôležitejšie je urobiť dobrý výber. Na začiatku som mal pripravených asi tridsať obrázkov. Zredukoval som ich na dvadsať. Po návšteve výstavnej miestnosti sme s kurátorkou zistili, že sa ich tam zmestí iba trinásť.
Treba vybrať iba to najpodstatnejšie, najsilnejšie.
Tak sa pokúsim redukovať aj obrázky na týchto mesačných blogoch.
Vyfotiť mesiac tak, aby to nebola úplná banalita. Možno takto?
9.apríl
Veľká noc. Ako upliesť korbáč z ôsmych prútov? Na youtube som si našiel návod. Potom prišla na rad realizácia.
11.apríl
V Žiline som bol možno tisíc krát. Ako ju vyfotiť, aby tam nebolo Mariánske námestie, schody, kostol ...
17.apríl
Upratujem. Musím sa zbaviť väčšiny balastu, čo sa mi za roky nazbieral v knižnici. Popri tom nachádzam dávno zabudnuté výpotky mojej duše.
Logo z roku 1998:
Nezrealizované nápady na kreslené vtipy:
21.apríl
Treba sa hýbať. Vybehneme so ženou a vnučkou za mesto, kde sa pripravuje stavba novej martinskej nemocnice.
Po prerušených jesenných vykopávkach pokračujú vo výskume. Našli celú osadu z mladšej doby kamennej (cca 5 000 rokov pred naším letopočtom).
Osadu tvorilo množstvo kolových stavieb. Jeden dom zhorel. Zostali po ňom vyhorené stĺpy. Väčšinou sa našli, okrem pozostatkov otvorov po koloch, hlavne jamy, odkiaľ naši predkova brali hlinu na vymazávanie stien svojich chatrčí. Jamy potom zasypávali odpadom, kam sa dostali aj zbytky pazúrikov, prípadne kameňov na drvenie zŕn. Pôda je dosť kyslá, preto sa tam nezachovali žiadne kostrové ani zvieracie pozostatky. Časť náleziska je ešte neodkrytá a ťahá sa smerom ku novopostavenému rakovinovému centru. Druhá neodkrytá časť je smerom ku tomčianskej ceste.
Pozostatky zhorených kolov.
22.apríl
Konečne je trochu stabilnejšie počasie. Nemalo by ani fúkať. Vybral som sa do Vrátnej. Odtiaľ lanovkou do Snilovského sedla. Najskôr som sa išiel pozrieť napravo na hranu Veľkého Kriváňa.
Najzápadnejšie miesto, kam som sa dnes dostal.
Na vrchol sa mi nechcelo ísť. Radšej som sa otočil naspäť a vybral som sa na východ. Pred rokmi mi kamarát fotograf Maťo Pročka ukázal, ako funguje polarizačný filter. Keď som si kupoval môj terajší foťák, kúpil som si aj filter. Ale moc som sa s ním zatiaľ nebavil. Teraz nastala tá chvíľa. Obrázok Rozsutca bez filtra:
Ten istý obrázok s filtrom:
Zvýraznili sa oblaky, stmavla obloha. V pozadí sa objavila takmer neviditeľná Babia Hora.
Nafotil som takto viaceré dvojice záberov. Niekedy oblohu filter (až neprirodzene) stmavil. Asi tiež treba poznať mieru.
V takomto teréne som postupoval na vrchol Chlebu. Za mnou pohľad na Veľký Fatranský Kriváň.
Lanovka stále vypúšťala nových a nových turistov. Bolo ich všade ako maku. Občas bol problém vyfotiť nejakú scenériu bez toho, aby mi tam niekto nezavadzal. Ale niektorých turistov som zakomponoval aj do mojich obrázkov.
Aj keď bola dosť zlá viditeľnosť, výlet na Chleb ma potešil. Krajina bude ešte zaujímavejšia, keď sa roztopí viac snehu. Ale aj takto to bolo pekné.
Ako pri väčšine mojich posledných článkov sú obrázky nahraté v lepšom rozlíšení. Treba si ich otvoriť v novom okne.
