Čakám na rozhodnutie výboru Urbáru a potom o tom napíšem dlhší článok.
No treba začať po poriadku.
Po návrate z roboty som sadol do auta a netradične vyšiel smerom na Prievidzu.
Pod Strečnom sú dvojhodinové zápchy kvôli oprave a rozširovaniu cesty, tak som sa rozhodol, že sa do Považskej Bystrice dostanem cez Vrícko, Kľačno, Fačkov, Rajec a Domanižu.
Prvé dve fotky sú z Fačkovskovského sedla.
Pohľad na Kľak
Do Považskej Bystrice som prišiel bez problémov, aj keď cesta pomedzi kopce bola niekedy "o život".
V rodnej dedine neďaleko nášho polorozpadnutého domu, ešte stále stojí kúsok starej šopy, kde mal sused uskladnené seno. My sme tam chovali prasa a neskôr si ju ďalší sused prerobil na garáž. Neviem, čo je v nej teraz.
Do začatia schôdze bola ešte viac ako hodina. Vybral som sa na samý koniec dediny, kde je
Staré, vetrom a mrazom ošľahané, hraničné kamene vymenili po rozdelení Československa za nové:
(Alebo že by ich len natreli?)
Z našej strany je S, z opačnej C.
Je to pekný, upravený kraj,
ktorý sa kúsok za chatami mení na chránenú oblasť Beskydy.
Dajú sa tu nájsť vzácne kvety:
Dokonca som si chvíľu myslel, že vidím v objektíve kamzíka.
Bol to však iba mladý capko, volne pobehujúci po väčšej ohrade.
Nikdy som si nevšimol, že je odtiaľto vidno Lysú Horu.
Došiel som až po horský hotel Portáš.
Škoda, že nemám viac času. Možno nabudúce.
