Pred začiatkom akcie som si pofotil zasnežené domčeky. V zime som ešte v martinskom skanzene nebol.
Ľudia v maskách sa zoskupili do sprievodu pri vstupnej bráne a s vyhrávajúcou hudbou sa pomaly presúvali ku krčme.
Vladimír Kompánek, originálny slovenský sochár a maliar, vo svojej knihe Impresie píše o fašiangových maskách:
...Človek sa obtiahol kožušinou, previazal povrieslami, natiahol si masku, nasadil si rohy. Pomaľoval sa a vystúpil v inej podobe. Akoby chcel na seba zabudnúť. Aby zažil inú podobu a príhodu.
Zmenil hlas, pohyby a uveril v premenu. Možno niekedy chodil len jeden polozver-poločlovek, magický turoň. Váľal sa po roliach, po hnojoch, aby bola dobrá úroda. Chodil po maštaliach, aby sa darilo statku. Oblápal mladé ženy, aby boli plodné. Tak sa uzatváral rituál zimného slnovratu. S dreveným lukom ho odstrelili na hnoji...
Chlap v koši, turoň, sitárik, baba naopak, slamenár, dochtor, jazdec na drevenom koni, vodník, hasič, mladucha ...
Pred krčmou sa sprievod zastavil, hudba zahrala a masky tancovali. Pribrali do tanca aj obecenstvo.
Pri ďalšej zastávke pochovali basu.
Vydarená nedeľa v peknom prostredí s pripomenutím ľudových zvykov.
Zdroje informácií:
Vladimír Kompánek. 2008. IMPRESIE. Vydavateľstvo Perfekt, a.s. Bratislava, str.103
stránky Múzea slovenskej dediny v Martine
