Ja lietam rád. Prvý let som absolvoval až ako viac ako tridsaťročný. Odvtedy sa mi podarilo letieť už 9 krát. Keď sedím v lietadle pri okne, dokážem sa dívať nekonečné hodiny von. Ako sa menia oblaky a krajina pod nami.
Pri mojom poslednom lete som mal so sebou aj fotoaparát, tak som cvakal.
Pri odlete z Tel Avivu bolo zamračené. Keď sme sa dostali nad more, oblaky sa začali trhať.
Nad gréckymi ostrovmi už bolo nebo bez mráčika.
Aj časť gréckej pevniny bolo vidno za úplne jasného počasia.
Neskôr sa objavili prvé oblaky a s nimi aj dosť silné turbulencie.
Tie trvali až nad Maďarsko. Tak intenzívne ma ešte pri mojom lietaní nikdy netriaslo. Po 15 minutách som toho už mal dosť a začal som sa tešiť na pristátie.
Konečne sa lietadlo ukľudnilo a my sme sa pomaly blížili ku Viedni.
Náš let mal polhodinové meškanie, preto sme nedostali povolenie na pristátie a museli sme dosť dlho krúžiť nad letiskom. Fotil som v stále nižších výškach.
Až sme mohli pristáť a ja som vyfotil posledný obrázok z okna lietadla.
Krajina mi pripomínala počítačovú hru Taycoon. Po "hrboľatom" lete som bol nakoniec rád pevnej zemi pod nohami.
