Nakoniec sme všetko stihli. Zaplatili sme okolo 140 Sk za nadváhu batožiny (v Bratislave batožinu pred naložením do autobusu vážia).
Cesta do Liege bez väčších problémov.
Vchod do stanice sme našli po treťom opýtaní. V Belgicku je veľa ľudí, ktorí hovoria iba po francúzsky. Zaskočilo ma to pri hľadaní vlakovej stanice aj pri kupovaní lístkov na vlak. Po anglicky hovoril z troch predávajúcich iba jeden.
Stanica v Liege
Maastricht.
Privítalo nás upršané počasie.
Pršať neprestalo tri dni, čo je pre túto časť sveta dosť netypické. Väčšinou, podľa slov mojej dcéry, tu iba občas mrholí a behom dňa sa vyčasí.
Milióny bicyklov ma už nezaskočilo. Poznal som ich z predchádzajúcich návštev Holandska.
Mestskou dopravou sme sa asi za 20 minút dostali do belgického Lafeltu, kde budeme nasledujúci týždeň bývať v prenajatej izbe študentskej ubytovne.
Videl som interiéry internátu na prešovskej univerzite. Naše ubytovanie bolo o pár „hviezdičiek“ na vyššej úrovni. S majiteľom sa nám podarilo dohodnúť cenu 80 eur (izba pre dvoch s umývadlom na celý týždeň. Sprcha , WC na chodbe. Spoločná kuchynka s možnosťou varenia aj pečenia, spoločná miestnosť s jedálenským stolom, sedačkou a televízorom)
Napriek upršanému počasiu sme sa vybrali naspäť do Maastrichtu.
Dcéra končila v robote okolo druhej. Počkali sme ju na stanici a spoločne sme sa išli najesť.
Jedlo v obchodnom centre v „táckovom bufete“ bolo dobré. Na výber boli steaky, cestoviny, hydina, zeleninové šaláty, dezerty, pitie. Jedna porcia asi za 10 eur.
Cestu z Maastrichtu cez holandsko-belgickú hranicu sme denne absolvovali vždy 2x.
Tu je niekoľko fotiek, ktoré sa mi podarilo počas pobytu v Maastrichte nafotiť:
Belgicko
Belgický vidiek je veľmi slušne povedané voňavý. Pri kažkom dome chovajú kravy, kone somáre alebo svine. Zvieracie pachy sa miešajú s vôňou siláže. Keď prší a nefúka správny vietor, je to skoro neznesiteľné.
Všade dozrievajú jablká a hrušky
vo veľkých sadoch. Na poliach vidno strniská, takže neviem aké obilniny tam pestujú. Rozoznávam iba kukuricu, burgyňu a cukrovú repu.
Na víkend sa vyberieme ku moru. Chceli sme ísť z holandského Maastrichtu vlakom. Dcérin už skoro manžel nám poradí, že belgické železnice majú v sobotu a v nedeľu celkom zaujímavé zľavy. Nakoniec nám obojsmerná cesta ktorú sme si v Holandsku pozerali v lístkovom automate za okolo 150 eur pre troch stojí necelých 80 eur pre štyroch. Musíme iba cestovať z asi polhodinu vzdialeného belgického mestečka Haselt.
Na vlakovej stanici v Haselte ma zaujalo upevnenie koľajníc na podvaly. Vôbec som nepochopil, ako to upínanie funguje.
V starobylom meste Brugge hľadáme ubytovanie v hosteli. V prvom je všetko obsadené. Podľa obrovského množstva ľudí v uličkách historického centra začínam mať obavy, či sa nebudeme musieť vrátiť naspäť. Žena v hosteli nám poradí iný hostel, ktorý je iba dve ulice od hlavného námestia. Na naše prekvapenie majú poslednú štvorposteľovú izbu. 22 eur za jedného aj s raňajkami. Berieme to všetkými desiatimi. Skladáme si batožinu v izbe, vyfotím si pohľad z okna
a cestujeme do asi pol hodiny vzdialeného Knokke ku severnému moru.
Po približne troch hodinách pri mori a po návšteve rýchleho občerstvenia, kde si dávam kebab so zeleninou sa vraciame do podvečerných Brugge.
Množstvo ľudí v uličkách je ešte väčšie. Na malých námestiach sú rozostavané pódiá. Na jednom spieva žena neidentifikovateľný hudobný štýl. Niečo medzi country, holandskou ľudovkou a popom.
Na ďaľšom námestí techno diskotéka.
Na chvíľu sa zastavujeme vo veľkej budove so sálou, kde sa okoloidúci učia tancovať argentínske tango.
Na ďalšom nádvorí sa zasa záujemcovia učia tancovať brušné tance.
Na hlavnom námestí obrovský stan v ktorom ľudia tancujú polku.
Prechádzame nasvietenými uličkami a vychutnávame si večerný ruch historického mesta.
Príliš veľa náhod. Výborné počasie pri mori aj v meste, slušné ubytovanie v centre za málo peňazí. A teraz toto. Až sa mi nechce veriť.
Pred spaním ešte posedíme hodinku v bare v našom hosteli.
Na druhý deň ranajky. Samobslužné. Masielka, medíky, džemíky si berieme zabalené z pripravených nádob. Chleba je nakrájaný vo vreckách. Čaj a káva uvarené.
Čaká nás cesta späť do Lafeltu a za dva dni do Nemecka.
