Občas prišla silnejšia búrka, ktorá spôsobila podmytie cesty. Víchrica raz vyvrátila dva - tri stromy a inokedy sa zasa časť svahu, na ktorý dlhodobo pôsobila dažďová voda, o pár metrov posunul.
Prvé lavíny a dôsledky ich činnosti som videl až v Malej Fatre. No doteraz najviac sa mi páčila neporušená krajina v Roháčoch. Konkrétne záverečná časť Spálenej doliny pred hrebeňom. Skalné morény pod končiarom Baníkova, vytvorené možno ešte ľadovcami, alebo odpadávaním zvetraných brál.
Mám rád krajinu, kde takmer nevidno zásahy človeka. Keď ju tvaruje dážď, mráz, vietor, ročné obdobia.
Preto sa občas v zime vraciam aj na hrebeň Martinských holí. Stromy a kosodrevina sa vďaka týmto živlom postupne menia na úplne iný svet.
Všetky obrázky sa dajú rozkliknúť.
