Bolo to koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Neexistoval internet, wikipédia, ani google mapy. Našu západnú hranicu strážil ostnatý plot a pohraničiari so psami. Jediným zdrojom informácií, z ktorého som mohol čerpať, boli tlačené časopisy Svet Socializmu, Život, alebo Slovenka. Mama si odkladala staré čísla. S jej dovolením som si povystrihoval a nalepil obrázky, napísal texty. Samého ma prekvapilo, čo som sa dozvedel. Napriek obmedzeným možnostiam ma učiteľka pochválila, že si to presne tak predstavovala a moje referáty boli z triedy jedny z najlepšich.
Potom sa takmer päťdesiat rokov nič nedialo. Až minulý rok, keď sme prišli ku dcére do Belgicka, som sa dozvedel, že mi kúpila zájazd na Island. Všetko bolo pripravované v tajnosti. Pôvodne sme prišli na desať dní za vnúčencami. No ja s dcérou sme mali na druhý deň odletieť na pár dní na Island. Bol to zájazd pre ľudí, ktorí chcú vidieť, prípadne si nafotiť polárnu žiaru.
Niekoľko dní pred našim príchodom sa dcéra dozvedela, že zájazd zrušili. Neprihlásil sa dostatočný počet záujemcov. Vrátili jej takmer celú sumu, ktorú za nás zaplatila.
Môj otec išiel na dôchodok v šesťdesiatke. Od vojny bol presvedčený komunista a za dlhoročnú aktívnu činnosť v strane dostal od straníckej organizácie desaťdňový letecký zájazd do Moskvy. Nikdy predtým a ani potom neletel lietadlom. Keď sa vrátil, rozprával svojim zákazníkom, ktorých strihával na dvore, čo tam videl. Jeho zážitky sa dosť rozchádzali s tým, čo si predtým myslel.
V septembri som mal aj ja šesťdesiat. Dcéra sa nepoučila a na šesťdesiatku mi znova spolu so ženou kúpili ten zájazd na Island. Tentokrát vybrali inú cestovku, ktorá garantuje, že aj keď sa nazbiera menej záujemcov, expedícia sa uskutoční.
Po prihlásení dcére začali chodiť materiály k chystanému zájazdu. Čo si treba kúpiť na oblečenie, že treba mať mačky, termoprádlo. Ideme tam na konci februára a býva dosť zima.
Kúpil som si preto kuklu, rukavice a vetrovku do mínus 20. Ešte potrebujem dobré vibramky do snehu, ktoré niekoľko hodín nepremoknú a nejaké otepľovačky.
Vnučka ma vyfotila v kuchyni. Mal som to na sebe iba chvíľku ale spotil som sa, ako keby som bol v Afrike.
Mám podobné pocity, ako keď som pred rokmi išiel do Izraela. Predstavovať si môžete čokoľvek. Realita bude aj tak úplne iná. Dcére z cestovky napísali, že nikto nemôže garantovať, že sa polárna žiara práve v tom období objaví. Stane sa, že niekedy nie je dlhší čas, prípadne je zlé počasie. Ale práve koniec februára vybrali preto, že búrok býva menej. Aj tma je v tomto období viac ako 12 hodín.
Medzitým v novembri sprava z agentúry AFP:
„Náčelník štátnej polície (…) vyhlasuje pre civilnú obranu núdzový stav z dôvodu intenzívnych zemetrasení v oblasti Sundhnjukagigar severne od mesta Grindavik. Môžu sa objaviť ešte silnejšie zemetrasenia než doteraz a môže nastať sopečný výbuch,“ uvádza vyhlásenie Úradu civilnej obrany a krízového manažmentu.
Islandský meteorologický ústav (IMO) uvádza, že výbuch môže nastať v priebehu nasledujúcich niekoľkých dní.
18. decembra sa magma dostala na povrch. Vytvorila sa štvorkilometrová puklina. Rozžeravená láva vystrekuje niekoľko dní do výšky desiatok metrov. Islanďania budujú ochranný val, aby zmenili tok lávy. Blízka geotermálna elektráreň zatiaľ nie je ohrozená. Všetko to tečie iným smerom.
V januári sa zem v puklinách znova vyplnila žeravou lávou. Jeden menší kráter sa objavil kúsok od mesta Grindavik a začal horieť prvý dom.
Nebude to prvý raz, že idem niekam, kde to nemusí byť úplná idylka. Keď sme boli pred rokmi v Španielsku, asi 50 km od nás vybuchla nejaká bomba na letisku. Pri mojej návšteve Kanady ešte zomreli poslední ľudia na SARS. Počas cesty autobusom do Holandska, na diaľnici v Rakúsku, nás zasa raz zastavili policajti. Prehľadali nám autobus a jedného cestujúceho zobrali so sebou v putách. Všade je niečo.
Jeden z dcériných kamarátov, ktorý bol na Islande už niekoľko krát, jej napísal, aké chyby väčšina turistov robí. Pretože sa všade píše, aká je tam zima, turisti sa naobliekajú do termooblečenia už pred letom do Reykjavíku. Z Amsterdamu, odkiaľ letíme, je to asi tri a pol hodiny. Celý ten let sa potom neskutočne potia, pretože lietadlo je normálne vykurované.
Kufre sú zbalené. Zajtra letíme. Najskôr do Bruselu a potom o dva dni na Island.
(Článok som písal od septembra 2023 do 15. februára 2024)
