Niekoľkých ľudí z radov pred nami poslali nabok. Pravdepodobne nemali v poriadku doklady, alebo prišli do Izraela pracovať.
Po kontrole sme sa zvítali s naším hostiteľom Paľom. Bude sa o nás v najbližších dňoch starať a budeme u neho bývať.
Naložili sme batožinu do jeho auta a vyrazili na prvú cestu v neznámom prostredí.
Už pri východe z klimatizovanej letiskovej haly nás doslova ovalil prúd horúceho vzduchu. Mohlo byť cez tridsať stupňov.
Z letiska viedla veľmi dobrá viacprúdová dialnica. Prvé, čo mi padlo do očí boli trojjazyčné smerové tabule.
Okrem hebrejského písma aj v arabčine a angličtine.
Od Tel Avivu budeme bývať asi trištvrte hodiny autom.
Cestou prechádzame za mestom aj okolo beduínskej osady. Sú to z plechov pozliepané chatrče, niekde prikryté na bokoch plachtami, ktoré v horúčave cez deň vyväzujú ku stropu.
Beduíni sa živia chovom zvierat. Pasú kozy na máloúrodných kamenných polopúšťach alebo zbierajú a triedia odpad, ktorý odovzdávajú do zberu. Občas robia ako pomocní robotníci pri zemných prácach.
Cestou z letiska sa dozvedáme aj o ostatných obyvateľoch Izraela.
Beduíni tvoria iba malú časť. Väčšiu tvoria Židia a Arabi.
Židia sa delia na pobožných alebo ultraortodoxných a obyčajných. Tí obyčajní majú s tým, že sú Židia spoločné niekedy iba to, že sa narodili židovským rodičom.
Arabi sa delia na izraelských Arabov a palestínskych Arabov. Izraelskí Arabi vyrástli v Izraeli, naučili sa hebrejsky aj arabsky, pohybujú sa bez problémov v židovských mestách, nakupujú v židovských obchodoch.
Palestínsky Arabi žijú teraz už za plotom, ktorý oddeľuje izraelské a palestínske územie. Z ich radov bola väčšina samovražedných atentátnikov.
Nemalú časť obyvateľov Izraela tvoria ešte Rusi a kresťania. Rusov žije v Izraeli asi jeden a pol milióna.
Ale aby som sa držal názvu tohoto pokračovania, treba začať v Jafe.
Bola to jedna z prvých osád, ktorá vznikla na území Izraela. Bol tu prístav a väčšina lodí priplávala práve sem.
Keď prepukol čierny týfus a mŕtvych bolo treba pochovať ďaleko od domov, vznikol Tel Aviv.
Bol to zo začiatku iba obrovský cintorín.
Mŕtvych prevážali na ťavách. Preto pri ceste vznikali miesta, kde sa dalo prenocovať, najesť a napiť. Tak sa postupne osídlila celá oblasť z Jafy až po Tel Aviv.
Na poslednom obrázku je dnešná tvár Tel Avivu, ako ju je možné uvidieť z Jafy.
