Púšť začína pozvoľna. Na mnohých miestach je vidieť ešte posledné pokusy o zavlažovanie polí. Keby bolo dostatok vody, bola by tu úrodná oblasť.
Stretávame jej prvých skutočných obyvateľov.
Naša cesta prekonala najvyšší bod a pomaly začíname klesať až okolo 300 metrov pod úroveň mora.
Občas na chvíľu zastavíme na okraji cesty a pustíme pred seba nebezpečne sa rútiace kamióny s prívesmi. Niekdy sa stane, že sa autám v horúčave a pri neustálom brzdení prehrejú brzdy a kamión sa stáva neovladateľným. Nakoniec po asi piatich hodinách cesty v aute sa dostávame na dno prepadliny, v ktorej sa nachádza aj mŕtve more.
Ešte predtým, ako sa pôjdeme schladiť do jeho vody, vyvezieme sa na vrchol Massady. Dá sa na ňu dostať pešo
(Na obrázku je v pozadí vidno časť vysušeného dna Mŕtveho mora aj s jeho kúskom v pravej hornej časti.)
alebo lanovkou.
Pretože praží neúprosné slnko, volíme jednoduchší spôsob dopravy hore.
Horná stanica lanovky s jednou z kabínok. Zmestí sa do nej asi 60 ľudí a cesta hore trvá iba niekoľko minút.
Massada sa preslávila tým, že to bola jedna z posledných rimanmi nedobitých pevností. Už dávno predtým tam boli vybudované obrovské nádrže na dažďovú vodu, ktorá slúžila jej obyvateľom v prípade potreby.
Počas posledného oliehania sa tam ukrylo asi 900 ľudí. Rimania niekoľko rokov nedokázali pevnosť dobiť. Obyvatelia mali dostatok zásob vody aj potravín. Rimania preto postavili obrovský násyp z bočnej strany, ktorý nakoniec slúžil na prelomenie hradieb. Na Massade však nenašli už nikoho živého. Ľudia volili radšej smrť, než by sa dostali do rúk rimanom.
Ako celý komplex budov vyzeral je vidno na makete pevnosti
A takto vyzerá časť pevnosti v skutočnosti:
Obrovská nádrž na dažďovú vodu:
Zvyšok hradieb, ktoré okrem rimanov občas ničia aj slabšie zemetrasenia
A ešte pohľad zhora na pozostatky rímskeho tábora
Po asi hodinovej prehliadke pevnosti a múzea pri dolnej stanici lanovky sme sa vybrali okúpať do Mŕtveho mora. Zarazilo nás, že sa skoro všade za vstup platí. Je v tom však zarátaná cena za sladkú vodu v sprchách, bez ktorej sa dá iba veľmi ťažko po kúpaní zaobísť.
Mŕtve more bolo pre mňa sklamaním. Je to jedna hustá, teplá, smradľavá polievka. Voda má teplotu okolo tridsať stupňov, zapácha po sírovodíku ako niektoré naše termálne kúpaliská a voda je taká hustá od minerálov, že sa v nej dokážu nadnášať aj neplavci. O plávaní sa moc nedá hovoriť, pretože hrozí že sa slaná voda dostane do očí. Určite má liečivé účinky ale stopercentne vás neosvieži po horúcom dni v púšti.
Mŕtve more z Massady v pozadí s horami Jordánska:
