Silvestrovskú noc som strávil v robote. Preto som príchod Nového roku oslávil s rodinou až o deň neskôr.
Keď nie je dobrá viditeľnosť, aby som išiel na Hole, prechádzam aspoň mestom. Na graffiti stenách nachádzam množstvo zaujímavých farebných štruktúr.
Aj v parku pod Horičkou sa dá kadečo nájsť.
Zrazu riadna chumelica. Vyšiel som z domu za relatívne pekného počasia. Mesto bez snehu. Keď sa dostávam k domu, už je všade bielo.
Iný deň vychádzame so ženou hodinu pred západom slnka. Za kostolom v Abramovej vždy bolo v poli aspoň pár sŕn.
Nesklamali. Aj keď dnes je to menšia črieda jeleňov a laní.
Slnko začína oblizovať okraje lesa. Posledné lúče presvitajú cez alej a na oráčine maľujú obrazy.
Aj staré domy majú v zapadajúcich lúčoch svoje čaro.
V Liptovskom Mikuláši vystavuje Gabriela Doľacká. Robil som s ňou rozhovor. Uverejnil som ho minulý rok na mojom blogu.
Nechcel som si nechať ujsť vidieť originály, ktoré som doteraz poznal iba ako reprodukcie na internete. Na origináloch je vidno premaľby, štruktúry. Ako keby som k tomu, čo som doteraz poznal, pridal ďalší rozmer. Výtvarníčka tiež vystavila svoje skicáre, v ktorých sa dá listovať. Tak je vidno celý proces od návrhu až po hotovú realizáciu na veľkom plátne.
Skica
Hotový obraz
Detail
Som rád, že som to mohol vidieť. Po prehliadke výstavy ešte pár obrázkov okolitých hôr z parkoviska.
Cestou naspäť sa zastavíme na halušky na Dechtároch.
Další deň.
Dnes som sa vybral popri Turci pešo do roboty. Mráz a vietor prefarbil červené šípky na čierno.
Kúsok odo mňa pristál na hladine káčer.
Niekedy sa stačí iba pozerať. Obrazy sa vytvárajú samé.
Podvečer sa vraciame bočnými cestami. Z asfaltky medzi Necpalmi a Belou je vidno Stoh a za ním kúsok Rozsutca.
Je to výrez z celého hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Stoh je úplne napravo.
Keď sa vyčasí, vybehnem za mesto do polí.
Na snehu je množstvo drobných stôp. netuším aké zvieratko to mohlo urobiť.
Vtáky v kríkoch sú príliš ďaleko a ja nemám dostatočne dobrý objektív.
Dostávam sa na miesta, kam sa rád vraciam.
Hruška s dlhým tieňom.
Jabloň - plánka.
Pri spiatočnej ceste už takmer na sídlisku vyletel z krovia pri potoku veľký biely vták. Myslel som si, že je to veľká čajka. No bola to prekvapivo volavka biela. Vidím ju ešte len tretí krát v živote. Raz na Malom Dunaji. Vtedy bola ďaleko, na druhej strane rieky. Druhý krát v Sučanoch pri Váhu. Vtedy som nemal so sebou fotoaparát. A teraz tu - kúsok od Atillovho hrobu a Jordánu. Zo štyroch obrázkov iba jediný ako tak vyšiel.
Obrázky sú nahraté v lepšom rozlíšení, ako sa zobrazujú v článku. Ak ich chcete vidieť väčšie, kliknite na nich pravým tlačítkom a zobrazte si ich na novej karte.
