Ešte koniec mája:
27.5.
28.5.
Konečne prvé motýle.
Lekná ešte nezačali kvitnúť.
29.5.
Idem iba okolo.
2.6.
Snažím sa stále so sebou nosiť foťák.
3.6.
Po iné roky som mal v takomto čase nafotené malé divé kačky. Prechádzam viacerými miestami, kde som ich vídaval. No nikde nič. Iba nepokosená, viac ako meter vysoká tráva.
Jediné kačky, ktoré som objavil sú tieto:
Keď už to vzdávam, na strome vidím prilepený nejaký papier. Je to v časti, kam nechodí veľa ľudí.
Zvedavosť, ktorá ma priviedla k lístku na strome sa mi vyplatila. Na vode medzi stromami som vyplašil kačku s malými kačičkami.
4.6.
Za SNM je každoročný deň otvorených záhrad. Zatiaľ sa mi nikdy nepodarilo zúčastniť. Až dnes. Prejdem si celú - takmer dvojhodinovú komentovanú prehliadku. Objavím stromy a rastliny o ktorých som roky nevedel, že tam rastú.
Ginko
Prilbovka biela - divorastúca orchidea na Slovensku. Za múzeom ich rastie do deväťdesiat. Nedajú sa presádzať, pretože k životu potrebujú nejaký druh huby, ktorá rastie v pôde.
Potešili ma kvety môjho detstva - nevädze.
V záhrade rastie niekoľko severoamerických stromov. Dokonca do štyridsať metrov vysoká jedľa duglaska, niekoľko druhov borovíc, javorov.
Platan
12.6.
V komentári na facebooku jedna známa napísala, že bola v Púchove na výstave krojov. Výstava sa jej páčila a ešte je možné si ju pozrieť do pondelka večera. Je pondelok okolo obeda. Pre istotu volám do divadla, kde je výstava nainštalovaná. Milá pani na linke mi povie, že sa ide pozrieť, či už to nebalia. Za chvíľu sa dozvedám, že už to odinštalovávajú. Škoda.
Už niekoľko rokov hľadám ornament z babkinho kroja, ktorý som si zapamätal asi ako päťročný. Babku v tom kroji potom za rok pochovali. Ornament som zatiaľ nenašiel. Prezrel som niekoľko lazovských krojov, ktoré opatrujú dedinčania. Prešiel som databázu ornamentov u pani Činčurovej v Záriečí. Bol som aj v SNM v Martine, kde majú niekoľko starých lazovskych krojov. Niektoré motívy boli podobné, ale babkin kroj to nebol.
Zrazu volajú z Púchova, že sa viacerí ľudia ešte na tú výstavu chcú prísť pozrieť, takže to odinštalujú až v utorok. Sadám do auta. V Púchove by som mohol byť za trištvrte hodiny.
Cesta popod Strečno výnimočne bez zdržania. Čakám nejaký čas v kolóne až v Žiline pred hlavnou križovatkou a potom v Púchove pred kruhovým objazdom, cez ktorý sa vchádza z výpadovky do mesta.
Sú tri hodiny a ja som na mieste. Na prvom poschodí vo foyeri divadla stoja poobliekané figuríny. Je tu niekoľko návštevníkov.
Kroje sú usporiadané podľa dedín. Mužský a vedľa ženský . Prejdem si zbežne celú výstavu, hľadajúc najskôr ornament z babkinho kroja. Výšivky sú podobné, no najväčšiu zhodu vidím na kroji z Lednice.
Ornament je takmer totožný. Iba farby sú iné. Na babkinom kroji bola červená, žltá, modrá, zelená...
Zrazu ma osloví muž, ktorý pred chvíľou robil výklad skupinke návštevníkov. Je to bývalý sused z našej dediny. Keby sa mi neprihovoril, nespoznal by som ho. Roky sme sa nevideli.
Povymieňame si najnovšie informácie, pospomíname ľudí, ktorých poznáme. Výstava je pre mňa zaujímavá hlavne výtvarne. Niektoré výšivky majú zaujímavé farebné kombinácie, ktoré ešte zosilňuje čierne pozadie zápunok (záster).
Organizátorom sa podarilo vystaviť kroje z dedín, ktoré sa nachádzajú okolo rieky Biela Voda od Púchova až po Lidečko. Najstarší kroj bol z roku 1893, ktorý vystavovali v roku 1895 na Československej národopisnej výstave v Prahe. Pochádza z Mestečka.
Nafotil som tam množstvo obrázkov do mojej databázy.
Som od mojej dediny 17 kilometrov, tak by bolo škoda nenakuknúť na chvíľu "domov".
Na dvore naša stará lipa.
Na nepokosenej časti cintorína takéto kvety:
Centrum dediny.
19.6.
Výletu do Roháčov som venoval samostatný fotoblog .
Obrázky sú nahraté v lepšom rozlíšení. Treba si ich otvoriť v novom okne.
