Dnes som akciu zopakoval.
Vstávam o pol štvrtej. Vrútky - Žilina vlakom. V Žiline mám na prestup na bratislavský rýchlik 14 minút. Všetko som stihol. Až v rýchliku sa dozvedám, že mi predali miestenku do vagóna, ktorý nakoniec do Bratislavy ani nejde.
Vlak bol takmer po Trenčín prázdny. V Trenčíne nastúpilo niekoľko ľudí, vracajúcich sa z Pohody. Do Bratislavy sme prišli s päťminútovým meškaním. Lietadlo do Bruselu mi letí pred druhou. Vyberiem sa do mesta poobzerať, čo je nové.
Letenku mi kupovala dcéra. Chcel som miesto pri okne. Dostal som posledný rad.
Tu sa začína môj medzipríbeh:
Mená a bližšie okolnosti podľa ktorých by sa dali identifikovať jednotlivé postavy sú zmenené.
Osoby:
Jano - vysoký muž , okolo tridsiatky, sedí v prednej časti lietadla.
Janova priateľka spomínaná v rozhovore, prítomná na palube. Nevidel som ju.
Paľo - menší muž v podobnom veku ako Jano. Pravdepodobne jeho kolega. No skamarátili sa iba tesne pred letom.
Paľova žena - sedí v strede medzi mnou a Paľom v našom poslednom rade.
Vasiľ - Ukrainec sediaci jeden rad pred nami na druhej strane uličky. Vedľa neho sedí jeho žena s dcérou.
Holanďan - sedí na strednom sedadle v rade pred nami.
Ostatný letecký personál, ostatní pasažieri.
Dlho som na svojom mieste pri okne sedel sám. Až pár minút pred odletom si ku mne prisadla žena s mužom. Pozdravil som sa im. Neodpovedali.
Pripravil som si foťák. Chcel by som si nafotiť nejaké obrázky z okna lietadla.
Tesne pred odletom prišiel spredu Jano. Pýtal sa Paľa a jeho ženy, či je všetko v poriadku, či sú správne pripútaní. Svojim správaním pôsobil ako člen leteckého personálu v civile.
Lietadlo ešte chvíľu čakalo na štart.
Všetci sedia pripútaní. Zrazu sa znova objavil Jano o zopakoval takmer doslovne všetky otázky, ktoré sa pýtal pred dvomi minútami. Ešte povedal, že musí ísť na wecko.
Keď okolo nás prechádzal naspäť, znovu sa Paľa a jeho ženy spýtal, či je všetko v poriadku.
Odštartovali sme. Priebežne fotím krajinu pod nami, oblaky. Občas preletí okolo iné lietadlo. Počasie je priaznivé. Takmer žiadne turbulencie.
Jano sa presťahoval k Paľovi. Stojí v uličke. Z rozhovoru sa dozvedám, že Jano sa bojí lietať a pred letom sa musel trocha posilniť. Možno má so sebou aj nejaké zásoby.
Do rozhovoru sa časom pridáva Ukrajinec Vasiľ, sediaci cez uličku. Padajú slovensko anglicko ukrajinsko ruské slovíčka. Po chvíli vytiahne Vasiľ svoje zásoby a ponúka Jana a Paľa. Na Janovi vidno, že sa dostáva do nálady. Okoloidúcej letušky sa pýta hrboľatou angličtinou ako sa má, odkiaľ je.
Keď letuška odíde, hovorí Paľovi, že má vpredu priateľku, ale že už sú spolu štyri roky a že jemu sa páčia všetky ženy na svete.
Janove reči začínajú byť otravné. Ignoruje občasné výstražné svetlo, že sa treba pripútať. Keď ho letuška upozorní, že si má ísť sadnúť na svoje miesto, na chvíľu odíde. O chvíľu je naspäť. Zvyšok letu predebatujú v trojici. Dokážu behom pár minút vyriešiť všetky celosvetové problémy.
Po hodine a pol letu počuť z reproduktorov, že budeme pristávať.
Keď sa lietadlo dotkne zeme, Jano sa zasa vychytí za svojim známym, na koniec lietadla. Všetci sedia pripútaní na sedadlách, iba Holanďan predo mnou sa postaví, prejde uličkou oproti Janovi a otočí ho naspäť. Časti pasažierov sa jeho zákrok páči a hovoria, že to mal urobiť už skôr.
Keď sa otvoria zadné dvere a ľudia začínajú vystupovať, Paľo sa postaví do cesty Holanďanovi a pýta sa ho, aký má problém. Prečo strkal do jeho kamaráta Jana. Holanďan mu povedal, že existujú pravidlá, ktoré by sa nemali porušovať. Paľo mu nechce rozumieť. Paľova žena hovorí Paľovi, aby sa do toho nemiešal. Aj Ukrajinec sa chce pridať na Janovu stranu. Hrozí konflikt.
Koniec medzipríbehu.
Na letisku Charleroi ma čakala dcéra s vnúčatami. Za hodinu a pol sme u nich doma. Ešte chvíľu predtým fotím posledný dnešný obrázok v belgickej dedinke Alden Biesen.
Ostrihám malú jabloň v záhrade, hodinu a pol si pospím a o deviatej večer cestujeme autom naspäť na Slovensko. O polnoci už sme niekde pred Frankfurtom.
Dnes som precestoval okolo 1 800 kilometrov.
