Tu je moja záverečná práca.
Vyberal som si spomedzi niekoľkých tém. Niektoré som vypustil, kvôli krátkemu času. Niektoré sa mi zdali banálne a niektoré mi neodporučili lektori.
Nakoniec som si vybral tému vysporiadania sa s mojím pocitom vykorenenosti. Fotil som to na viac krát, aby som využil všetko, čo som sa za ten čas naučil. Akceptoval som pripomienky lektorov aj niektorých spolužiakov.
Mal som k vystaveným obrázkom napísaný scenár, ktorý som postupne menil a prispôsoboval aj niektorým záberom, ktoré vznikli neplánovane, ale ktoré vystihovali, alebo dopĺňali danú tému.
Som zvyknutý pri mojich fotkách písať k nim vysvetľujúce komentáre. Tu som túto možnosť potlačil. Snažil som sa, aby z fotiek bolo možné prečítať môj príbeh aj bez slov.
No tu na blogu tie komentáre predsa len nechám.
Obr.1
Často sa mi stáva, že najzaujímavejšie sny sa mi snívajú tesne pred zobudením.
Tak ma napadlo, kde som vlastne doma?
Obr.2
Našiel som staršiu fotku našej drevenice. V tej malej časti naľavo, kde bol pôvodne včelín, sme žili v jedinej miestnosti siedmi. Mama s otcom a my, piati súrodenci. Pristavenú drevenicu, ktorú rozobrali a preniesli z inej časti dediny, otec nikdy nedostaval. Strašne som sa ako decko hanbil za to, ako bývame.
Obr.3
Zbalil som si foťák a rozhodol som sa na Lazy - dediny môjho detstva, zasa po čase pozrieť.
Obr.4
Popozeral som mená známych na pomníkoch na cintoríne. Veľa z nich som v mladosti stretával.
Obr.5
Pristavil som sa pri rodinnom hrobe, kde sú pochovaní rodičia a otcova mama - moja babka.
Obr.6
Väčšia časť lazovského cintorína na ktorom som prežil moje detstvo, keď som musel pravidelne pomáhať otcovi pri sekaní písma, či pri betónovaní obrúb.
Obr.7
V spomienkach sa vraciam naspäť.
Obr.8
Stretávam kamaráta Jula, ktorého poznám viac ako 50 rokov. Tiež prežil väčšinu života mimo Lazov. Hovorím mu o mojej téme na záverečnú prácu do školy. Spomíname na niektoré spoločné udalosti z detstva.
Obr.9
Prichádzam k tomu, čo z nášho domu zostalo.
Obr.10
Už sú to všetko iba ruiny. Iba sem tam z toho trčí kúsok nábytku na ktorý si spomínam.
Obr.11
Nedá sa s tým nič robiť. Iba mi to ubližuje.
Obr.12
Utekám odtiaľ preč.
Som doma úplne inde.
