Mala sa o mňa a o tri roky mladšiu sestru starať naša trinásťročná staršia sestra.
Keď som sa mamy pýtal, či by sme s nimi nemohli ísť aj my, povedala nám, že tam môžu ísť iba dospelí.
Čo to bolo za zábavu, keď tam nesmeli ísť deti? Čo sa tam také strašné dialo? Nedostal som na moje otázky žiadnu odpoveď.
Na fotokurze, ktorý som v januári absolvoval, sme často používali chat gpt. Bol to najjednoduchší a aj najrýchlejší spôsob, ako nájsť niektoré dôležité funkcie našich fotoaparátov, alebo príkazy v grafických programoch, ktoré sme využívali na úpravu fotografií. Odvtedy umelú inteligenciu používam oveľa častejšie. Dal som jej otázku či pozná význam slova Korytáň, podľa ktorého bola tá zábava pomenovaná.
Tu je jej odpoveď:
Nárečové slovo korytáň sa vyskytuje najmä na strednom a severnom Slovensku a jeho význam sa môže mierne líšiť podľa regiónu.
Najčastejšie znamená:
Nenásytný človek, pažravec – niekto, kto veľa je, alebo je lakomý na jedlo.
Lakomec, alebo chamtivec – prenesene človek, ktorý chce všetko pre seba.
V niektorých oblastiach aj hrubý, alebo nemotorný človek.
Slovo pravdepodobne súvisí so slovom koryto (žľab na kŕmenie dobytka), teda označuje niekoho, kto sa správa „ako pri koryte“.
Spýtal som sa v skupine na sociálnej sieti, ktorá je venovaná našej dedine, jej rodákom, archívnym fotografiám, videám, krajine, tradíciám ..., či sa toho zúčastnili, alebo či si pamätajú, čo o tom hovorili ich starší príbuzní.
Jedna pani napísala: "Ja som ako malá bola s rodičmi na Korytáni v krčme u Václavíka (alebo to bolo v kinosále?) Z masiek si pamätám len bábätko v kočíku s mamou. Prebaľovala ho tam a malo plnú plienku. (teraz viem, že horčice). Boli to dvaja muži.
Na Korytáňa spomínala často p. Šponiarová, keď sa ženy aj v zrelšom veku prezliekli za futbalovú jedenástku a napochodovali do sály na Pánštine."
Iný známy napísal: "U nás to bývalo v kinosále. Chodili k nám masky aj z Hornej Maríkovej cez vrch." (Iba raz, alebo dvakrát som absolvoval tú cestu cez hory do Hornej Maríkovej. Išiel som to cez deň, v lete, iba naľahko, ako turista. Ísť to v noci, v polmetrovom snehu, s množstvom "haraburdia" na sebe? Klobúk dolu.)
Ďalší kamarát napísal: "Chodili sme sa pozerať cez okná na Pánštine. Len sme sa báli učiteľov, aby nás nevideli. Naši rodičia bývali tradiční účastníci..."
Až keď som sa zoznámil so žilinským fotografom Ivanom Kelly Köhlerom a videl som jeho fotky maškár, ktoré v Rajeckej doline fotil roky, objavil som čaro fašiangov.
Páčilo sa mi aj zobrazenie Turoňa a masiek na obrazoch Vladimíra Kompánka.
Neskôr som videl v telke reportáže z karnevalu v Riu.
Cielene som prišiel k dcére do Belgicka vo februári 2023, aby sme sa mohli ísť pozrieť na karneval do neďalekého holandského Maastrichtu , ktorý tam býva každý rok.
Tu je pár obrázkov z toho maastrichtského karnevalu. Celý článok v linku vyššie.
Tak som sa začal venovať foteniu masiek.
Kamarát, amatérsky fotograf ma raz zobral do Žiliny. Odvtedy tam chodievam takmer každý rok.
Bol som aj teraz - v piatok 13.2.2026. Páči sa mi uvoľnená atmosféra a aj to, že necítim ostych fotiť ľudí. Býva tam množstvo fotografov.
Tohoročný sprievod organizoval a moderoval mím Miroslav Kasprzyk.
V maske sa objavil aj žilinský primátor Mgr. Peter Fiabáne.
Na konci sprievodu sa objavila kráľovná s drakom a dvomi rytiermi.
Nehľadám tradíciu. Páči sa mi farebnosť, dynamika, niektoré výtvarné riešenia. Na karnevale v Maastrichte bola každá maska prepracovaná do neuveriteľných detailov. Preto chodím rád aj do Žiliny. Často sa tu objavujú masky, ktoré inde nevidno.
