Autom ešte za tmy do Tatranskej Polianky.
Cesty sú prázdne, mokré, občas trochu namrznuté.
V Polianke problém so zaparkovaním. Všade značky so zákazom vjazdu. Nakoniec nechávame auto pri hlavnej ceste neďaleko autobusovej zastávky. Dúfam, že si tam nenájdeme po návrate papuču.
Stúpame do kopca po prejazdenej príjazdovej ceste ku Sliezskemu domu. Po chvíli odbočíme na značený strmší chodník.
Oblohu tvoria ťažké nízke oblaky. Dúfam, že horná hranica oblačnosti je nižšie, ako cieľ nášho dnešného dvojhodinového stúpania.
Prechádzame zasneženými zbytkami lesa. Pri každej ďalšej návšteve je menej a menej stromov. Veľa ich leží popadaných cez seba.
Napadaného snehu pribúda, no oblačnosti neubúda. Možno sme nevybrali najsprávnejší termín pre našu túru.
Po viac ako hodine stúpania sa predsa len na chvíľu hmla roztrhne a pred nami sa objavujú nejasné obrysy končiarov.
Fotím rýchlo čo najviac záberov. Veď je to možno dnes to jediné, čo sa nám v hmle podarí vidieť.
Nejasné kontúry ako sa objavili, tak aj zmizli. Zasa nás obkolesila hustá hmla.
Pomaly sa blížime k Sliezskemu domu, keď hmla zrazu úplne zmizne.
Pred nami vystupujú Tatry v celej svojej zimnej kráse.
Nakoniec sme si sadli kúsok od Sliezskeho domu a iba sme sa dívali.
Zajtra budú bolieť nohy. Zadok určite nie.
