Po asi hodine šľapania po trochu zľadovatelej ceste sme sa dostali ku koncu lavínoviska. Tam kde stál kedysi mladý les je teraz rúbanisko, ťahajúce sa možno kilometer až ku chate.
Musela to byť riadna sila, keď sneh dokázal povyvracať stromy na takom dlhom úseku.
Lavína vtedy zasiahla aj okraj chaty.
Pri celkom peknom počasí sme stretali lyžiarov, turistov, skialpinistov, ale aj takýchto prechádzkárov.
Viac ako hodinu a pol tlačili kočík až ku chate.
Pretože bol dobrý sneh - vôbec sme sa nezabárali, rozhodli sme sa vystúpiť ešte asi hodinu chôdze vyššie.
Pohľad do doliny, kadiaľ sme pred chvíľou vystupovali.
A pohľad na končiar Baranca.
Tam, kam by som mal niekedy problém odvážiť sa v lete, šliapali teraz skialpinisti. Niektorí s lyžami, niektorí iba s batohmi na chrbte.
Chytal ma z toho závrat. Vyšli sme ešte kúsok vyššie, najedli sme sa a pomaly sme začali schádzať naspäť.
Už som dlhšie potreboval zasa sa trocha prejsť.
Všetky obrázky sa kliknutím zväčšia.
