Jedna z prvých inverzií (31.10. 2022)
Už niekoľko dní po sebe sa budíme do zahmlených rán. Občas aj mrholí. No pohľad z webových kamier, umiestnených vo výškach nad tisíc metrov ukazuje, že hore je slnečno.
V jedno také ráno sa vyberám smerom na Martinské Hole. Pôjdem iba potiaľ, kým sa nedostanem nad hmlu.
Moje rozhodnutie vzápätí mením. Hmla končí kúsok nad konečnou autobusu mestskej dopravy. Vyjdem aspoň po delo.
Už prvé obrázky pomedzi stromy sú zaujímavé.
Slnko iba nedávno vyšlo nad obzor. Hmla aj obloha má na niektorých miestach ešte žltú farbu.
Predbiehajú ma prví turisti. Niektorí sami, niektorí so psami. Na zemi po nich nachádzam stopy.
Keď sa mi otvorí pohľad na južnú stranu, hmla pod horami má až bledo tyrkysový odtieň.
Spadnuté listy mi pripomínajú text pesničky: Je trištvrte na jeseň ...
Keď slnko vystúpi vyššie, hmla obelie a stratí plastičnosť. Obraciam sa naspäť. Skúsim sa presunúť nad Jaseno.
Tu sa hmla končí presne tam, kde potrebujem. Už sa mi viackrát stalo, že bola oveľa vyššie a ja som zostal v bielom mlieku.
Jabloň v stráni má už iba jabĺčka. Listy takmer všetky opadali. Skúšam jedno. Čakám horko trpkú chuť plánky. No jabloň je štepená a jabĺčka sú dobré. Trochu kyslé. Starodávna chuť detstva.
Som vďačný za tieto ranné obrázky. Vyšlo to na 100 percent. Ešte posledný záber z cesty.
Okno do histórie (8.11.2022)
V polovine sedemdesiatych rokov minulého storočia zbúrali martinskú synagógu. Po takmer päťdesiatich rokoch sa v záhrade jedného z rodinných domov, o pár ulíc ďalej, našli dva liatinové stĺpy z nej. Židovská náboženská obec zo Žiliny ich odkúpila a zatiaľ ležia v záhrade za Národným múzeom. Mali by byť súčasťou pripravovaného pamätníka.
Pamätník je v štádiu príprav. Zatiaľ skupina nadšencov, mesto Martin a Židovská náboženská obec zo Žiliny pripravili na križovatke pri hoteli Turiec inštaláciu sklenenej dosky s fotografiou zbúranej synagógy. Keď sa človek pozrie na tabuľu zo správnej strany, uvidí cez sklo miesto, kde synagóga stála. Na fotografii je pred synagógou agát. Na ulici originál, o päťdesiat rokov starší.
Deň otvorených dverí v opravovanom kaštieli v Turčianskej Štiavničke (12.11. 2022)
Do parku za kaštieľom sme radi chodievali na prechádzky. Kaštieľ chátral, no záhrada mala svoje čaro. Potom celý areál odkúpila nejaká žena z Ruska. Ohradila ho viac ako dvojmetrovým plotom a odvtedy sa tam nedalo dostať. Plánovala tam urobiť penzión, alebo domov pre dôchodcov.
Kaštieľ asi pred dvomi rokmi zmenil majiteľa a odvtedy sa začali diať veci.
Spustili rozsiahlu opravu - prestavbu. Za kaštieľom postavili päť apartmánových domov.
V sobotu urobili deň otvorených dverí. Konečne som sa po rokoch dostal aj do priľahlého parku. Jazierka sú vypustené. Zbúrali a nanovo postavili hrádze a výpusty.
Na ďalšom obrázku je aktuálny stav kaštieľa zo západnej strany.
Našiel som v mojom archíve obrázky z roku 2008. Teraz ich môžem porovnať.
Prvý krát som sa dostal aj do interiérov. Z pôvodného kaštieľa veľa nezostane. Bude to moderná budova v historických kulisách.
Za kaštieľom je vybetónovaná hlboká jama. Pravdepodobne základ budúceho bazénu.
Asi najkrajšou originálnou časťou je miestnosť s kozubom.
Detail ornamentálnej výzdoby.
Podľa množstva ľudí, ktorí prišli na akciu, by bolo dobré, keby po rekonštrukcii sprístupnili park pre bežných smrteľníkov.
Zhorenisko na hrebeni (13.11. 2022)
Na facebooku mi vyskočila informácia, že na hrebeni Malej Fatry horí. Bolo to okolo piatej podvečer. Keď som si vybavil všetky neodkladné povinnosti, išli sme sa so ženou pozrieť za mesto. No videli sme iba svetlá asi čeloviek, prípadne štvorkoliek. Požiar už bol zahasený.
Tak som si to bol z diaľničného odpočívadla vyfotiť na druhý deň. Hasiči pri hasení požiaru našli aj zdroj. Bol to opustený, prevrátený plynový varič. Dokonca ešte horel. Vedľa ležala otvorená konzerva s fazuľou.
Detaily (17.11. 2022)
Zúčastnil som sa pred mnohými rokmi trojdňového kurzu pre amatérskych filmárov v Piešťanoch. Priniesol som tam môj prvý videofilm a čakal som, že všetci spadnú na zadok. Nakoniec som spadol na zadok ja. Dozvedel som sa, že o filme a filmovaní neviem nič.
Neodradilo ma to. Naopak. Skúšal som sa o tom dozvedieť čo najviac. Tak som objavil strihovú skladbu, čo je celok, polocelok, detail. Ako majú zábery za sebou nasledovať. Aké chyby robí každý nádejný filmár, keď si kúpi prvú kameru a intuitívne sa snaží ostatným povedať, o čo mu ide. A aké dôležité je používať detailné zábery.
Toto "zátišie" som našiel úplne bez zásahu.
Podobne aj "mohutné podporné stanovisko" ktoré by sa mohlo volať aj "funkcionalizmus s prihliadnutím na tradície".
Dom, ktorý stojí dostatočne dlho má pre mňa oveľa väčšiu výtvarnú hodnotu, ako novostavba. Samozrejme ak to nie je nejaký raritný architektonický skvost.
Pomaly sa blíži koniec novembra a krík s ružami kúsok nad potokom si ide svoje.
Začiatok výstavby novej nemocnice (19.11. 2022)
Posledné obrázky tohto mesiaca sú zo staveniska. Kým sme sa tam dostali, zaujala ma zaujímavá obloha.
Aj prvý tohoročný sneh na Chlebe.
Takmer z celej plochy, kde bude nemocnica stáť, zhŕňajú vrstvu ornice.
Na pripravených plochách sú vyznačené prvé dôležité body.
Na viacerých miestach sme našli značky po archeológoch.
Som rád, že sa nemocnica začala stavať a že sa aj pokračuje, napriek kuvičím hlasom, ktoré stále počuť. Je to asi ako so všetkým. Buď sú tí kuvici zaplatení, alebo to robia z presvedčenia. Neviem, čo je horšie.
Keď si otvoríte obrázky na novej karte, sú tam vo väčšom formáte a v lepšom rozlíšení.
