Starší brat mi kedysi v detstve hovoril, prečo niesú polmesiacové závažia na kolesách rovnaké. Je to preto, aby, keď lokomotíva zastane, nikdy nezostala ojnica, ktorá prenáša pohyb piesta v parnom stroji na kolesá, v jednej priamke – v nezalomenom stave. Vtedy by sa vlak nedokázal rozbehnúť.
Mal som dostatok času, aby som si našiel niekoľko detailov.
Na lokomotíve si vozia aj kanvicu s olejom. Ale je možné, že ju tam niekto zabudol.
Sypacie zariadenie ( pravdepodobne na piesok ), ktoré sa používalo v zime.
Mladá osádka rušňa
Vlaky z oboch smerov prišli takmer presne.
Najskôr sa objavil „Zelený Anton“ prichádzajúci z Mikuláša:
Pár minút po ňom prišiel aj „Albatros“ z Čadce:
Po nafotení niekoľkých desiatok obrázkov som sa rýchlo presunul do Martina na mostík nad traťou. Podľa cestovného poriadku, ktorý som si stiahol z www stránky vrútockej výhrevne, mal tadiaľ ísť nákladný vlak do Zvolena, ťahaný dvomi parnými lokomotívami.
Prvá z nich bola poľská „Nemka“
Vlak pod mostíkom uháňal dosť veľkou rýchlosťou, preto som druhú lokomotívu nestihol vyfotiť celú. Rýchlo som sa premiestnil na druhú stranu, aby som urobil dnešný posledný záber:
Parné vlaky ma asi nikdy neprestanú fascinovať. Keď zacítim pach spáleného uhlia, keď počujem rytmický zvuk vyrážaného dymu z komína a vidím pohyb kolies s ojnicou, vždy mi prechádza mráz po chrbte.
