vyrástlo medzi panelákmi za jeden deň niekoľko stanov
Cirkus prišiel
Ten úplne prvý v mojom živote postavili na našom dedinskom ihrisku, kde sme hrávali futbal. Bolo to zvláštne, že dosť veľký cirkus prišiel do našej dediny, ktorá mala v tom čase asi iba dva a pol tisíc obyvateľov. Mama nám dokonca povedala, že je to naša vzdialená rodina.
Podvečer sme zobrali za plátenú tašku zemiakov, vňať z mrkvy a nejaké zbytky pre zvieratá. Mama nám vybavila, že si za to môžeme ísť zadarmo pozrieť zverinec.
Ako veľmi som sa na to tešil, o to viac som bol sklamaný. Zvieratá boli úbohé, špinavé. Mali vypĺznutú srsť a strašne smrdeli. V cirkuse mali vtedy iba pár tiav, niekoľko koní, hada, opicu, starého unaveného leva a cvičené psy.
S tou rodinou to bolo tak, že jeden z cirkusantov mal s našou vzdialenou príbuznou nemanželské dieťa. Preto sa vždy raz za dlhý čas, keď prechádzali z Moravy na Slovensko, zastavili v našej dedine, aby si otec navštívil dcéru.
Zaujímavé boli aj ostatné cirkusantské deti, ktoré prišli k nám do triedy na tých pár dní, keď boli u nás v dedine. Veľa zo školského učiva nevedeli. Naučili sa slabikujúc čítať a hlavne počítať peniaze, aby mohli predávať lístky v pokladni. Nič iné od školy nepotrebovali. Celé dni trávili na cestách, rozbaľovaním a zbaľovaním veľkého stanu, kŕmením zvierat a trénovaním čísiel na večerné predstavenia. Bývali v drevených maringotkách, ktoré ťahali traktory alebo nákladné autá.
S cirkusom vždy prišli iba Češi. Nikdy som nevidel, že by vlastnil cirkus Slovák.
Z večerného predstavenie som bol tiež sklamaný. Videl som tie isté špinavé, vypĺznuté zvieratá, ktoré museli za kocku cukru robiť neprirodzené kúsky. Keď neposlúchali, dostali silnú ranu byčíkom, alebo železnou tyčou.
Spôsob obživy ich majiteľov sa mi tiež nepáčil. Zdalo sa mi, že sa im nechce chodiť do roboty a zarábať peniaze obyčajným spôsobom.
Celý ten prvý, nie najpríjemnejší zážitok spôsobil, že som do cirkusu už nikdy nešiel. Neprehovorili ma ani moje malé deti. Išli tam pred rokmi samé so susedou a so ženou.
Cirkus je pre mňa podobným nezmyslom ako základná vojenská služba. Divým zvieratám je najlepšie vo voľnej prírode, kde nemusia kvôli kúsku cukru stáť na zadných nohách.
Na vojne som si pripadal podobne, ako tie zvieratá v cirkuse. Celý týždeň po nás chceli kadejaké kúsky, aby sme mohli ísť za odmenu cez víkend na vychádzku.
