Para
10.9. som si nenechal ujsť príchod parného vlaku do Vrútok a jeho následný odchod do SIM-u. Na prvom obrázku je kontrast medzi viac ako 80 ročným rušňom Zelený Anton a jedným z modernejších súčasných vlakov.
Parné vlaky ma stále neprestávajú fascinovať. Mám ich rád od detstva a kedykoľvek počujem odchádzať parnú lokomotívu zo stanice, vráti ma to o štyridsať, päťdesiat rokov späť.
Za odídeným vlakom vždy zostal kúdol dymu a pary.
Ľudia
Vždy je pre mňa zážitkom vidieť zaujímavých ľudí. Pri túlaní sa mestami a dedinami Turca je takých obrázkov v mojom archíve stále dosť.
Niekedy je to zaujímavé svetlo a človek poznačený vekom, inokedy netradičný dopravný prostriedok.
Chata pod Chlebom
Chodieval som tam často. Na čučoriedky, niekedy aj v zime. Nedávno som sa dozvedel, že chatu rekonštruujú, tak som si to bol skontrolovať.
Neviem, či pôvodnú chatu úplne zbúrali a postavili nanovo, alebo použili časť obvodových múrov. Vyzerá to celkom znesiteľne.
Veterány v Turčianskych Tepliciach
Bola to náhoda. Išli sme sa prejsť s vnučkou a práve začali prichádzať.
Od najstarších až po také, ktoré si pamätám z detstva.
Mohlo ich byť 30, možno 40.
Pekné popoludnie
So ženou sme sa vybrali ku Váhu, na miesta kam chodievajú rybári chytať ryby.
Od vody už cítiť jesenný chlad, ale keď sa po daždi rozplynú oblaky, býva často veľmi dobrá viditeľnosť.
Stĺpy z martinskej synagógy
Zbúrali ju začiatkom sedemdesiatych rokov. V záhrade jedného z rodinných domov na neďalekej ulici ležali v tráve pozostatky po nej skoro päťdesiat rokov. Pár nadšencom sa podarilo ich odkúpiť a budú súčasťou pripravovaného pamätníka.
Ranné hmly
Už sa vyskytujú často.V jedno zahmlené ráno som si vybehol na rozhľadňu nad Necpalmi a urobil pár obrázkov.
V stráni, porastenej hustým lesom, sa ozýval ryk jeleňov v ruji.
Slnko sa iba pomaly dralo spoza vysokých kopcov.
Piešťany a Vrbové
Na niekoľko dní sme si zaplatili wellnes pobyt v Piešťanoch.
V jedno zamračené ráno sme sa išli prejsť ku ramenu Váhu. Žena mi povedala, že videla na hladinu v diaľke pristať veľkého vtáka. Robil som si z nej srandu, že asi divá kačica. Keď sme prišli bližšie, uvideli sme volavku popolavú. Zostala na mieste iba chvíľu. Keď nás zbadala, odletela na druhú stranu rieky.
Kým sme prišli ku mostu, uvideli sme ešte jednu. Už som bol pripravený a podarilo sa mi ju vyfotiť stojacu vo vode.
V ďalšie popoludnie sme zašli do neďalekého mestečka Vrbové. Chceli sme si pozrieť zvonku synagógu a navštíviť židovský cintorín.
Pri synagóge bolo niekoľko robotníkov, ktorí opravujú strechu. Spýtali sme sa, či by sme sa mohli pozrieť do vnútra. Na naše prekvapenie nám to dovolili.
Poslednou zastávkou bol starý židovský cintorín. Našli sme ho pomocou GPS-ka celkom ľahko. No nepodarilo sa nám dostať do vnútra. Brána bola zamknutá. Urobil som si pár obrázkov sponad vysokého plota. Vtedy som si všimol staršieho muža, ktorý nám z diaľky mával, aby sme k nemu prišli. Mal kľúče od brány a pustil nás dovnútra.
Jeden z najzaujímavejších židovských cintorínov, ktorý som kedy videl.
Ešte Piešťany
Po dvoch daždivých dňoch sme si vyšli do parku na kúpeľnom ostrove.
Celé je to výber z asi 1 300 obrázkov, ktoré som v septembri vyfotil. Ukazuje, čím momentálne žijem, čo ma zaujíma.
Ďalší výber z aktuálnych obrázkov, ktoré sa ešte len chystám vyfotiť, by sa tu mal objaviť koncom októbra, alebo začiatkom novembra.
