Keď už tam pôjdem, chcel by som nejaké fotografické počasie. Na prvý krát to nevyšlo. Musel som naplánovanú túru pre vytrvalý dážď preložiť.
Dnes (štvrtok 20.8.2020) to vyzerá sľubnejšie. Pri pohľade na internetovú stránku - hodinová predpoveď počasia pre Roháče, by malo byť od šiestej až do dvanástej jasno.
Z Martina vyrážam o štvrtej ráno. Hlásili hmly a táto časť predpovede im stopercentne vyšla. Už pri Sučanoch na diaľnici mlieko. S menšími prestávkami sa cez neho prehrýzam až do Zuberca. Tu hmla ustúpila, ale zostala visieť na úpätí štítov.
Ani pri Tatliakovej chate nevyzerá, že by sa to malo zlepšiť. Iba na chvíľu sa oblaky roztrhli a vykukol kúsok modrej oblohy.
Stúpam pomaly ku rázcestiu v Smutnej doline. No nízkej oblačnosti ako keby skôr pribúdalo.
Po krátkej prestávke a raňajkách pokračujem hore Smutnou dolinou.
Niekde v polceste ide oproti mladý pár. Pýtam sa, či boli v sedle a ako to tam vyzerá. Mladá žena mi hovorí, že hore je hmla a silný vietor. Preto sa otočili a idú naspäť.
Ide sa mi celkom dobre. Zatiaľ to ešte nevzdávam. Ak sa to nezlepší, vrátim sa aj ja.
O niekoľko sto metrov vyššie počuť štekanie psa a aj vrčanie dronu. Až po chvíli sa dostanem ku miestu, kde stojí stan. Dve mladé Češky tam majú aj dvoch psov. Netuším, ako to je s bivakovaním v národnom parku.
Drony by sa asi tiež nemali používať na takých miestach.
Popri ceste si fotím pekné štruktúry na kameňoch. Lepšie by som to nenamaľoval.
Po asi hodine chôdze po kamennom chodníku sa dostávam do záveru Smutnej doliny. Čaká ma ešte serpentínové stúpanie. Počítam, že mi to bude trvať asi hodinu. Zlé počasie ma ubíja. Začínam pochybovať, či hore vôbec vyleziem.
Hmla sa na chvíľu rozostúpila a objavil sa hrebeň.
Ešte to skúsim. No čím idem vyššie, tým je hmla hustejšia. Občas vidím iba na pár metrov. Začalo riadne fúkať.
Všetko sa raz skončí. Aj moje trápenie. Pomaly sa blížim k vysnívanému cieľu. Už som prestával veriť že sa hore vyštverám. No vyzerá to tak, že sa mi to nakoniec podarí. Do sedla je to asi päťdesiat metrov.
Som hore. Prvý pohľad na druhú stranu.
Zídem kúsok nižšie do závetria a počkám, či sa to nejako nezlepší.
Kúsok nado mnou sedí zopár turistov.
Jeden z nich ma upozorní, že sa od nás asi päťdesiat metrov pasie mladý kamzík.
Živých kamzíkov som doteraz videl iba dvakrát. Jedného v Slovenskom raji a celú čriedu vo Velickej doline.
Desať minút sa pokojne pasie a nič ho neruší.
Počasie sa iba pomaličky zlepšuje. Idem dnes na nočnú a potrebujem sa pred ňou vyspať. Urobím si selfie
a asi po pol hodine sa chystám na cestu späť.
Pri schádzaní serpentínami sa počasie začína zlepšovať. Tu je zopár fotiek, čo som vyfotil pri zostupe.
Pekná túra, aj keď chvíľami som toho mal dosť. Všetko dobre dopadlo. Niektoré obrázky sa podarili. Tieto na blogu sa kliknutím zobrazia v lepšom rozlíšení v novom okne.
