Keď som bol zamestnaný pred viac ako dvadsiatimi rokmi v keramičke, podarilo sa mi cez prestávky v robote vymodelovať niekoľko menších sošiek z keramickej hliny. Ešte ich mám vysušené na polici v knižnici.
Teraz počas sviatkov prišli domov na návštevu deti.
Syn z Brna, dcéra z Belgicka.
So synom sme na chvíľu skočili na Vlkolínec. Krásne - takmer ideálne počasie na fotenie. No nenabitá baterka vo fotoaparáte mi dovolila vyfotiť iba niekoľko obrázkov.
Pred dedinou, zapísanou do kultúrneho dedičstva UNESCO, stojí niekoľko drevených sôch. Keď sme tam boli naposledy, boli čerstvo vyrezané. Teraz po niekoľkých rokoch chytili peknú patinu.
Tú istú chybu s nenabitou baterkou už viackrát nezopakujem. Dnes prišla dcéra na niekoľko dní z Belgicka. V Bratislave sme mali pred jej príletom viac ako dve hodiny času, tak sme si zašli do Čunova do Danubiany.
Zaujímavé miesto, inšpiratívne sochy sochárov zo Slovenska i zo zahraničia. Pripomínalo mi to trochu Stedelijk muzem v Amsterdame. Vľkorysé priestory vnútri, venované aktuálnym výstavam Miroslava Cipára a Antoni Clavé. Premietacia miestnosť s filmom, kníhkupectvo s knihami o umení.
Pekné. Až sa mi nechce veriť, že som na Slovensku.
