Chytilová versus Forman. Režisérka ho natočila v roku 1981 pre belgickú televíziu. Kladie Formanovi provokatívne otázky a on sa jej snaží na ne odpovedať / neodpovedať.
Nepokojná kamera, ktorú možno nájsť takmer vo všetkých Chytilovej filmoch. Kontrasty rušného veľkomesta a pokojnej dedinskej krajiny. No okrem formy je dôležitý aj obsah.
Formanove filmy som videl asi všetky. Niektoré aj viackrát. Ešte za totality som sa prepašoval aj s kamarátom na premietanie jeho filmu Prelet nad kukučím hniezdom pre martinských hercov, ktorí práve skúšali hru Eniki beniky. Bol v origináli a simultánne ho pri premietaní prekladal Martin Porubjak.
No až Chytilovej dokument ma prinútil sa k Formanovi vrátiť a pozrieť si znovu niektoré jeho filmy.
V dokumente napríklad hovorí približne toto: Človek nemá sám zo seba takmer nič. Všetko čo robí je dôsledkom toho, čo doteraz zažil, videl, počul... Človek sa musí iba snažiť, aby nikoho nenapodobňoval. Príde k tomu až časom. Ale je to treba urobiť. Možno sa to bude zdať iným nudné, možno to nikoho nebude zaujímať. Ale cenné je iba to, čo je jedinečné. Načo opakovať niečo, čo už urobil niekto iný. Nebudeš to ty. Nebude to originál. Vždy to bude iba nepodarená napodobenina.
Preto by som sa aj ja chcel odpútať od toho, čo som fotil doteraz. Odpútať sa od toho, čo som videl v knižkách o fotografoch, na fotografických výstavách. Nerobiť to, čo sa páči všetkým. Robiť iba to, čo sa páči mne. A nájsť odvahu robiť aj to, čo sa nikomu inému nepáči. Ale čo je súčasť môjho vnútra. O čom som vnútorne presvedčený, že to má zmysel a chcem to iným ukázať.
Obr.1 Únikový východ
Na tento druhý obrázok je možno lepšie si kliknúť, aby sa objavil v novom okne celý.
Obr.2 Všetci ťa sledujú.