Poľná cesta pomedzi obilie ku potoku Jordán.
Rád sa túlam. Niekdy bez fotoaparátu, niekedy s ním.
Oddýchnuť si od sterotypnej roboty, nechať na seba pôsobiť vietor.
Hľadať to, čo som už kedysi videl a na dlhý čas na to zabudol.
Kvitnú šípky. Kedysi sme sa ich nazbierali. Za kilo platili v obchode, kde ich vykupovali, 5 Kčs. Niekedy sa za popoludnie dali natrhať 2-3 kilá. Prsty dopichané od tŕňov. Ale boli aj takí dráči - ako náš sused Jaro, ktorý ich za sezónu pri pasení kráv nazbieral aj 100 kíl.
S kvetom šipkových kríkov sa spájala nejaká povera, ktorú nám hovorila babka. Myslím, že kozy vtedy prestali mať mlieko.
Na slnku sa vyhrievajú jašteričky. Jedna podobná prebehla zo skalného múru nedostavaneho chlieva po ruke mojej staršej sestry. Veľmi sa jej vtedy zľakla.
Čas, kedy sa dá fotografovať je dosť obmedzený. Zrazu slnko zájde za oblaky a všade zostane pološero. Pomaly sa vraciam naspäť do mesta, bohatší o nové obrázky.
