Zbehol som do ďateliny a naozaj. Je to vidlochvost ovocný. Zatiaľ som ho videl iba na obrázkoch v knihách, alebo na internete. Lenže nemám ho čím vyfotiť.
Daždivé obdobie sa vrátilo. Až dnes to zasa vyzerá na pekný deň. Idem späť na to pole, aj keď viem, že ho tam pravdepodobne nenájdem.
Je ráno po deviatej. Motýľov je zatiaľ málo. Keď však prechádzam cez ďatelinu, občas nejaký sediaci vzlietne. Po vidlochvostovi ani chýru, ani slychu.
Bol som naivný, keď som si myslel, že ho na tom poli ešte uvidím.
Prejdem popri vysokom násype, po ktorom ide hlavná cesta, ku Turcu. Násyp je porastený rôznymi kríkmi. Čierne maliny, hloh. Tiež divé kvety - čakanky, žihľava. Motýle iba menšie. Modráčiky, okáne a všade veľa mlynárikov. Tesne pri rieke je ešte jedno malé ďatelinové pole. No ani na ňom nie je môj vidlochvost. Chvíľu sa zastavím a iba sa pozerám. Na lúke to bzučí. Čmeliaky, koníky ...
Zrazu od rieky priletel väčší biely motýľ. Myslel som si, že zasa mlynárik. No keď si sadol a ja som sa k nemu prebrodil skoro do stredu poľa, nechce sa mi veriť.
Vidlochvost! Neviem, či je to ten istý, ktorého som videl minulý týždeň. Opatrne okolo neho obchádzam, aby som si našiel lepší uhol pohľadu.
Keď som už dostatočne blízko, motýľ odletí.
No iba chvíľu zakrúži a sadne si na vedľajší kvet. Nikam sa neponáhľa. Môžem si z neho urobiť okolo päťdesiat obrázkov, kým odletí úplne.
Obrázky sa dajú rozkliknúť.
