A komentované obrázky sa mi osvedčili aj pri zostavovaní mojej fotoknihy, ktorú som pred nedávnom dokončil a občas si v nej listujem.
Všetky obrázky sa po kliknutí zobrazia v novom okne v lepšom rozlíšení. Všetky sú, kvôli zákazu vycestovania, vyfotené v martinskom okrese.
obr.1 Cestou na chatu na Magure 1.3. 12:20
Dolu blato, v strede ľad a hore ušľapaný sneh. Chcel som si urobiť nejaké obrázky aj z miest, kde nebol vychodený chodník a tam som sa zabáral až po vyše ...
obr.2 Turista - lyžiar 1.3. 12:48
Občas ma predbehli takýto turisti - lyžiari. Obdivujem ich nadšenie. Vynesú si hore lyže, dva - tri krát sa spustia a zasa si ich odnesú na chrbte dolu.
obr.3 Rozbité okno 3.3. 14:50
Takmer každý deň sa túlame so ženou v inej turčianskej dedine. Hľadáme pozostatky starej architektúry, ktorá o pár rokov úplne zmizne.
obr.4 Odraz vo vode 7.3. 16:40
Už na vojne pred takmer štyridsiatimi rokmi ma zaujali zdeformované odrazy reality. Vídaval som ich na oknách, v kalužiach. Mal som obmedzené možnosti pohybu. Krútil som sa stále na tom istom priestore v kasárňach. Kreslil som si z nich malé ex-librisy.
Tento odraz som si všimol na hladine potoka, popri ktorom som chodieval pešo do roboty. Slnko ho aj pekne nasvietilo.
obr.5 Dvere 13.3. 15:16
Starý, opustený dom. Majitelia zomreli. Tým, že nemali počas života peniaze na modernizáciu, zachovali pôvodný vzhľad. Je to, podľa mňa, dom niekedy z konca predminulého storočia. Svedčia o tom oporné múry, aké sa kedysi stavali na stabilizáciu stien gotických kostolov. Aj rímsa pod odkvapom. Také sa už o niekoľko desiatok rokov na rodinných domoch nerobili.
Teraz sa dom dostane do rúk dedičov, ktorí ho pravdepodobne dajú zbúrať a na jeho mieste vyrastie moderný rodinný dom. Zostane iba fotografia.
obr.6 Kruhy na vode19.3. 14:43
Vodná hladina ma upokojuje. Je to podobná deformácia ako obrázok 4. Ale tu môžem do výslednej formy zasahovať. Pred rokmi, keď som sa v svojej robote prestával cítiť komfortne, chodieval som do parku v Turčianskej Štiavničke. Je tam sústava malých jazierok. Bohužiaľ celý areál niekto kúpil a tým sa stal pre verejnosť nedostupným.
Vedel som, že to nie je dobré, keď ma už ani pobyt pri vodnej hladine nedokázal upokojiť. Vtedy bol čas na radikálne riešenie - zmenu zamestnania.
obr.7 Nápis na moste 21.3. 16:10
Tu asi netreba nič vysvetľovať. Keď ju miluješ, nie je čo riešiť.
obr.8 Suchý 22.3. 12:33
Fotil som ho z chodníka ku pamätníku francúzskych partizánov pod Martinskými hoľami. Vyrúbali tam časť lesa a sú odtiaľ pekné výhľady. Už som sa viackrát rozhodoval ísť až na to miesto, ale vždy som sa bál, aby som nenarazil na medveďa. Tak som sa z polcesty vrátil. Teraz bolo čerstvo nasnežené. Videl som stopy v snehu. Keby tam boli medvedie, určite by som sa vrátil. No predo mnou boli iba stopy líšky a asi rysa. Nakoniec sa mi k pamätníku podarilo bez problémov dostať.
obr.9 Za mestom 27.3. 14:25
Otepľuje sa. Ľudia sa z mesta vyťahujú ako dážďovky po daždi. Všade sú ich desiatky. Ale treba občas prevetrať hlavu.
obr.10 Mastná škvrna 27.3. 19:44
Žena dala v kuchyni odmočiť mastný plech. Napustila doň vodu. Keď som sa išiel napiť, uvidel som tú krásu. Je to ready - made v najčistejšom prevedení. (Ready - made objavil Marcel Duchamp - francúzsky výtvarník a šachista. Jeho prvým takým objektom bola Mona Liza, ktorej domaľoval fúzy a briadku. Mne sa od neho ale viac páči sušiak na fľaše. Myslím, že ho niekde kúpil a jediné, čo z neho urobilo výtvarný objekt bolo to, že ho podpísal a vystavil v galérii.)
Táto mastná škvrna mi trochu pripomína obraz Jeana Dubuffeta Fleshy face with chestnut hair z roku 1951.
Našiel som ho kedysi v nejakom výtvarnom časopise a tak ma zaujal, že som si ho vystrihol a nalepil do zošita s tvrdými doskami, medzi mojich ďalších obľúbených výtvarníkov. Na tej Dubuffetovej hlave som si prvý krát uvedomil, že tvár vôbec nemusí byť realistická, nemusí mať ani oči - ako som neskôr videl napríklad u Vladimíra Kompánka.
obr.11 Dva svety 28.3. 14:39
Nedeľná prechádzka ku Veľkonočnej výzdobe pri kríži.
obr.12 Návrat domov 28.3. 16:37
Vedel som, že sa bociany koncom marca vracajú. Išli sme okolo bocianieho hniezda a už tam sedel. Nezastavil som. Keď sa budeme vracať, vyfotím si ho. Lenže pri návrate bolo hniezdo prázdne. Musel som sa k nemu vrátiť neskôr a aj tak bociana nikde. Až asi po pol hodine čakania som sa dočkal. Bocian vyzerá dosť vychudnuto. Ale asi je to po dlhom lete normálne. V Turci sa vykŕmi, vysedia mladé a potom zasa odletia. Všetko funguje.
