Raz som na dverách uvidel aj oznam, že žilinskí jazzoví priaznivci poriadajú zájazd do Waršavy na Jazz Jamboree. Prihlásil som sa bez toho, že by som vedel, čo to je.
Cestovali sme autobusom. Bol to asi týždenný pobyt s tromi vstupenkami na večerné koncerty. Jedným z vystupujúcich bol vtedy aj Bobby McFerrin. Nikto ešte ani nechyroval o jeho budúcom hite Don`t worry, be happy. Tuším o ňom nevedel ani sám autor. Napriek tomu bolo jeho vystúpenie jedno z najlepších.
Zapamätal som si ho a keď sa dalo, pozrel som si jeho vystúpenia v televízii. Dnes večer ma potešila STV2 jeho kocertom z Quebeku. Videl som ten záznam už asi pred pol rokom na niektorom z českých kanálov, ale vtedy to dávali neskoro v noci.
Boby McFerrin je ako divadlo jedného herca. Nepotrebuje nikoho. Improvizuje so svojim hlasom, svojím telom. Keď si pozve hosťa, dvaja dokážu zaplniť celé javisko.
Našiel som na You Tube dokonca časť práve odvysielaného koncertu:
http://www.youtube.com/watch?v=iimMKWF7SK0
Mám rád keď umenie vyzerá, ako keby to bolo úplne jednoduché. Keď nie je vidno tie roky skúšaní, hľadaní, omylov. Keď človek príde, bez zbytočných rečí ukáže, čo vie a odíde.
Ďakujem.
