Čo práve počúvam

V detstve a v dospievaní som bol strašne sám. Mal som rodičov, sestry a aj niekoľko kamarátov, ale nebol medzi nimi nikto, komu by som mohol povedať všetko, o čom som sníval. Chcel som niekomu ukázať môj svet, ale nikoho to nezaujímalo. A tiež som to nevešal hocikomu na nos, pretože som sa bál, že ma vysmejú.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (6)

Radšej som utekal z domu do kopcov.
Niekedy s malým rádiom, na ktorom sa dali naladiť poľské stanice.
Tam, vysoko na opustených lazoch, som prvý krát počul skupinu so zvláštnym menom:
Budka suflera.

http://youtube.com/watch?v=ZkOuBC78qV8&feature=related

Ako decká sme to mali oveľa ťažšie. Nebol internet, nebolo You tube.
Aby sme nahrali nejakú obľúbenú pesničku na kazeťák, presedeli sme aj dve hodiny
s pripraveným prstom na tlačítku nahrávania, kým tú našu vysnívanú
pesničku nezačali hrať v rádiu a my sme si ju konečne mohli nahrať.

Dnes som blúdil po internete a našiel som všetko, čo som hľadal.
Pesničky Budky suflera sú síce nasnímané aj na neskorších koncertoch, ale tá sila v nich stále zostáva.

http://youtube.com/watch?v=CbHXJvX8LVc&feature=related

A je tam stále atmosféra mojho túlania, čerstvého vetra a tušenie nepoznaného, ďaleko za horizontom.

Na You tube som našiel aj Aishu. Obľúbil som si ju oveľa neskôr. Tiež mi pripomína veľa prežitého.

http://youtube.com/watch?v=8krO7Q3vSys&feature=related

Niekedy stačí pesnička, niekedy iba vôňa a sme na chvíľu o desiatky rokov späť.