Dva roky tam bolo čo čítať.
Na strednej škole som si kupoval Slovenské pohľady, Romboid a Revue svetovej literatúry.
A objavil som Rudolfa Slobodu. Zaujal ma svojím netradičným bývaním ale hlavne tým, že vo svojích knihách opisoval udalosti zo svojho okolia. Sám bol jednou z postáv.
A nepísal iba o tom, aký je geniálny. Zobrazoval sa aj v situáciach, za ktoré by sa mohol hanbiť. Čítaním som bol svedkom jeho trápenia s alkoholom, chorou ženou a susedmi. Neviem nakoľko boli udalosti autentické, ale boli tak presvedčivo napísané, že som mu uveril. Páčili sa mi všetky jeho knihy z neskoršieho obdobia, keď si našiel jednoduchý spôsob vyjadrovania svojich zložitých a múdrych myšlienok.
Keď sa obesil, predal som všetky jeho knihy do antikvariátu. Sklamal som sa v ňom. Bral som ho ako svojho učiteľa a nedokázal som mu odpustiť samovraždu.
S rokmi som stále tolerantnejší a jeho knihy si teraz kupujem späť.
O Tatarkovi som počul začiatkom osemdesiatych rokov, keď o ňom hovorili ako o triednom nepriateľovi.
Až keď som videl v telke zakázaný film Panna zázračnica a dozvedel som sa, že bol natočený podľa Tatarkovej predlohy, nešlo mi do hlavy, v čom malo byť to jeho nepriateľstvo.
Že nesúhlasil s príchodom Rusov? A kto s tým v 68 súhlasil?
Akurát sa potom väčšina posrala a tvárili sa, že si zrazu myslia pravý opak.
Po čase som videl o Tatarkovi dokumentárny film a kúpil som si Písačky pre milovanú Lutéciu.
Tatarka je takisto jednou z postáv svojich kníh. A v Písačkách v až závideniahodnej situáci, keď sa zoznamuje s osudovou láskou. Láskou živočíšnou, vášnivou, opísanou do detailov. Niektorí kritici mu vyčítajú jeho otvorenosť, až pornografiu. Mne to nevadí. Je to autentické a ľudské.
A autentický a ľudský bol aj jeho život.
Pána Kadlečíka som objavil až po 89.
Predtým sa nedalo, pretože pre oficiálnu kultúru neexistoval.
Konečne spisovateľ, s ktorým som sa dokázal stotožniť.
S malou dušičkou som ho poprosil o rozhovor do môjho internetového občasnika Kompa.
Na moje počudovanie a veľkú radosť mi po čase prišiel list voňajúci tabakom, v ktorom s rozhovorom súhlasil. Je na adrese: http://kompa.webpark.sk/kadlecik.htm
Kúpil som si väčšinu jeho kníh a rád sa k nim vraciam.
Ľudí, ktorí zostali sami sebou aj vtedy, keď vedeli, že ich za ich názory budú prenasledovať bolo na Slovensku za komunistov ako šafránu.
Traja slovenskí spisovatelia. Traja obyčajní ľudia s neobyčajnou schopnosťou písaním objavovať pre mňa podstatu života.
